Slováci spomínajú na svojich zosnulých blízkych i významné osobnosti
Kde sú pochované slovenské osobnosti si pripomeňme prostredníctvom záberov z archívu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.
V čase Dušiek sú slovenské cintoríny ozdobené vencami, kvetmi a na hroboch svietia sviečky. Ľudia cestujú po celej krajine a spomínajú na svojich zosnulých blízkych a priateľov. Niekde stoja iba zamyslení jednotlivci inde celé rodiny.
Stovky ľudí prilákajú aj miesta posledného odpočinku známych slovenských osobností, aby si uctili ich pamiatku. Chodia k ich hrobom aj napriek tomu, že mnohí z nich sa s nimi osobne počas života. V deň Pamiatky zosnulých horia sviečky na hroboch politikov, spisovateľov, umelcov, vedcov, kňazov i učiteľov, ktorí boli morálnymi autoritami pre svoje najbližšie okolie i široké masy ľudí.
Osobitú kapitolu pre povedomie Slovákov predstavuje generácia národných buditeľov, ktorí sa výraznou mierou pričinili o uznanie suverénneho a slobodného národa. Desaťročia pochovávajú významné osobnosti slovenského národa na Národnom cintoríne v Martine. V meste, kde sa konali významné udalosti vytvorili miesto pre posledný odpočinok slovenských dejateľov. Cintorín je národnou kultúrnou pamiatkou. Svoj celonárodný význam si cintorín získal v druhej polovici 19. storočia a starostlivosť o túto národnú kultúrnu pamiatku bola zverená Matici slovenskej.
Najväčšiu hrobku na Slovensku má nepochybne jeden zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov - Milan Rastislav Štefánik. Pochovaný je v mohyle pod Bradlom. Politik, diplomat, vojak, vedec a uznávaná autorita doma i vo svete sa zapísala do sŕdc Slovákov. Roky sa ľudia stretávajú v Brezovej pod Bradlom, aby tu na neho spomínali pri rôznych príležitostiach a výnimkou nie sú ani Dušičky.
Pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou a je dielom významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Charakteristická biela terasovitá stavba so štyrmi stĺpmi je postavená z travertínových blokov. Nachádza sa v teréne na ceste medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami.
Ľudia sa zastavujú pri hroboch spisovateľov, spevákov, hercov a ďalších umelcov. Vzdávajú tak úctu osobnostiam, ktorých život a dielo ovplyvnilo mnohých a počas života prinášali radosť, povzbudenie celým generáciám.
Miesto posledného odpočinku Alexandra Dubčeka poprednej osobnosti Pražskej jari 1968, ktorá symbolizuje boj proti totalite, nádej a vieru v demokraciu a slobodu, je v Bratislave v Slávičom údolí. Tu si pripomínajú ľudia smutné výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Tento násilný akt v roku 1968 znamenal začiatok konca obrodného procesu vo vtedajšej československej spoločnosti a na dlhých 20 rokov ovplyvnil životy všetkých občanov štátu.
Slováci však počas Dušičiek nezabúdajú ani na zosnulých pochovaných na vojenských cintorínoch či hromadných hroboch, ktoré vznikali pri dávnych tragédiách a nešťastiach. Tých je v našej krajine mnoho. Sviečky tak horia aj na hroboch, kde našli miesto svojho posledného odpočinku ľudia, ktorých mená nie sú napísané na pomníkoch a náhrobných tabuliach.
