Jaskyňa Domica oslavuje 100. výročie svojho objavenia
Najznámejšiu a najdlhšiu jaskyňu Slovenského krasu objavili 3. októbra 1926.
Jaskyňa bola vytvorená dlhodobým pôsobením podzemnej riečky Styx a Domického potoka, ľuďmi bola obývaná už pred 35.000 rokmi. Z bohatej sintrovej výplne sú pre jaskyňu typické najmä štíty a bubny, kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Domica je prepojená s jaskyňou Čertova diera, spoločne dosahujú dĺžku vyše 10 kilometrov.
Pred sto rokmi Ján Majko za pomoci kolegov z pohraničnej stráže zlanil priepasť, ktorú objavil len niekoľko týždňov pred tým v neveľkej jaskyni, dnes známej ako Stará Domica. Ňou sa dostal do hlavných, dovtedy neznámych priestorov Domice. Objavil tak jednu z najvýznamnejších jaskýň Slovenska, ktorá je súčasťou viac než 32 km dlhého jaskynného systému Domica-Baradla.
Jaskyňu Domica v januári 1969 turisti na niekoľko týždňov opustili. Na viac ako jeden a pol mesiaca sa do jaskyne nasťahovali pracovníci pridruženej výroby Dlhá Ves v okrese Rožňava, aby odstránili 15 ročný nános bahna.
„Viac ako 450 kubíkov bahna musia odstrániť namáhavou ručnou ťažbou z koryta podzemnej rieky, ktorá pre tento účel bola zbavená vody. Po odstránení nánosu za pomoci koní, ktoré vyvážajú ťažké vozíky bahna, umožní sa lepšie využitie podzemnej plavby a obnoví sa priehľadnosť do hĺbky riečky, ktorá znásobí pekný zážitok v krásnom prostredí jaskyne Domica,“ uvádza sa v správe z archívu TASR.
Jaskyňa Domica je unikátna pre výnimočné archeologické nálezy, početné sintrové štíty, charakteristické stropné korytá, ale tiež najväčšiu druhovú diverzitu podzemnej vodnej fauny na Slovensku či početné zastúpenie netopierov. Zaujímavosťou v Domici je aj podzemná plavba po upravenom podzemnom toku Styx, ktorá bola sprevádzkovaná s cieľom prilákať čo najviac návštevníkov. Atrakcia však závisí od klimatických a hydrologických podmienok, v ostatných rokoch sa viackrát vyskytol problém s nedostatkom vody.
Jaskyňa Domica patrí v rámci jaskýň Slovenského a Aggteleckého krasu do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšie a najcennejšie jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu boli medzi svetové prírodné unikáty zaradené v roku 1995. Ide o cezhraničnú slovensko-maďarskú lokalitu svetového dedičstva.
