Rok 1949: Otvorili pamätník na Dukle

Už desaťročia je Pamätník 1. čs. armádneho zboru spolu s vojnovým cintorínom hlavnou dominantou celej duklianskej oblasti. Postupne sa areál rozširoval a pribúdali ďalšie miesta a architektonické prvky, ktoré pripomínajú začiatky oslobodzovania našej krajiny o fašistických okupantov.  

V jeho blízkom okolí boli na autentických miestach postupne vybudované tri pomníky, ktoré sa bezprostredne viažu k udalostiam spojeným s priebehom Karpatsko-duklianskej  operácie. Pomník generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, pomník československých ženistov a pomník Míľnik „Volanie“.

Viac fotografií z roku 1949 nájdete TU.

V tesnej blízkosti samotnej štátnej hranice sa napokon nachádza aj vyhliadková veža. Na južnom okraji katastra obce Vyšný Komárnik sú v blízkosti hlavného cestného ťahu na jednej strane  zrekonštruované vojenské bunkre štábu 3. československej brigády 1. československého  armádneho zboru a takmer oproti nim sa nachádza tzv. delový areál. 

Po vypísaní celoštátnej súťaže na spracovanie architektonického 23. mája 1947 komisia rozhodla, že prvú cenu neudelí ani jednému z predložených návrhov. Druhú cenu získal spoločný návrh Ing. arch. Josefa Grusa a akademického sochára Jána Adolfa Víteka z Prahy. Podľa neho mal mať pamätník tvar písmena „V“, ktoré malo znázorňovať jednak smer postupu oslobodzujúcich vojsk v pohraničí a zároveň malo symbolizovať aj klin vrazený do nemeckej obrany na tomto území.

Pri čelnom pohľade mal pritom pylón evokovať podobu husitského štítu a súčasne pri bočnom pohľade symbolizovať aj Duklu ako bránu oslobodenia. Základný kameň pamätníka bol položený dňa 6. októbra 1947. Výstavba celého komplexu napokon prebehla v období od mája 1948 do septembra 1949. Ako základný stavebný materiál bol použitý čadič z Krupiny a sivobiely kameň z Jeseníkov.

Pylón pamätníka dosahuje výšku 28 metrov a na piedestál jeho severnej strany bola inštalovaná socha československého vojaka vzdávajúceho na poctu zbraň a hold padlým spolubojovníkom, ktorej  autorom bol akademický sochár Ján Adolf Vítek.

Pamätník na Dukle bol slávnostne sprístupnený dňa 2. októbra 1949 pri príležitosti osláv 5. výročia Karpatsko-duklianskej operácie vtedajším ministrom školstva a osvety Zdenkom Nejedlým. Slávnostného aktu sa zúčastnil aj minister národnej obrany, armádny generál Ludvík Svoboda.

Obradnú sieň pamätníka tvorí kolumbárium, na ktorého výklenkoch, umiestnených okolo plastiky prisahajúceho československého vojaka, sú vyryté najznámejšie miesta bojov zboru pri jeho ceste z Buzuluku do Prahy.  Umelecky spracovaný portál obradnej siene zdobia reliéfy a výjavy z bojovej cesty zboru.

Socha od Adolfa Víteka bola v roku 1964 odstránená spolu s pôvodným štátnym znakom a pamätník doplnený o bronzové súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha. Ďalej bol pôvodný štátny znak nahradený štátnym znakom vtedy platným.

V roku 1974 bolo na kolonáde vedúcej k pamätníku inštalovaných osem bronzových tabúľ, na ktorých sú vygravírované mená 1 265 príslušníkov zboru, ktorí padli počas operácie. V roku 1982 bola po obvode severnej časti vojnového cintorína inštalovaná Alej hrdinov. Tú tvorí 15 bronzových búst znázorňujúcich sovietskych a československých vojakov a dôstojníkov, ktorí sa vyznamenali počas bojov na území severovýchodného Slovenska.

Viac fotografií z roku 1974 nájdete TU.

Súčasťou areálu pamätníka je vojnový cintorín, kde našlo v 47 spoločných hroboch miesto svojho posledného odpočinku 565 príslušníkov zboru. V samostatnom hrobe je na čestnom mieste priamo oproti soche vojaka pochovaný brigádny generál Jaroslav Vedral-Sázavský, ktorý padol 6. októbra 1944 pri výbuchu protitankovej míny. 

Od roku 1949 do roku 1964 sa na piedestáli pamätníka vystriedali celkovo až štyri sochy a pôvodný kamenný československý znak bol v roku 1964 prekrytý kovovým znakom ČSSR. V rámci snahy Vojenského historického ústavu prinavrátiť pamätníku pôvodnú podobu z roku 1949 bol v roku 2012 najskôr priamo na vrchole jeho pylónu zreštaurovaný pôvodný kamenný znak ČSR a následne v roku 2014 bolo súsošie „Žalujem....“ nahradené vernou umeleckou replikou pôvodnej sochy československého vojaka z roku 1949.

Zdroj: Vojenský historický ústav, tasr.sk, wikipedia.sk