Václav Havel sa narodil pred 90 rokmi
Spisovateľ a dramatik Václav Havel, vedúca osobnosť Nežnej revolúcie bol zvolený 29. decembra 1989 za prezidenta Československa.
Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe do známej podnikateľsko-intelektuálnej rodiny, ktorá mala veľký vplyv na české kultúrne i politické dianie v prvej polovici 20. storočia. Pre svoj pôvod nemohol študovať na gymnáziu a tak v roku 1951 začal študovať na učňovskej škole odbor chemického laboranta. Popri zamestnaní vyštudoval gymnázium, maturoval v roku 1954. Po odmietnutí jeho prihlášok na vysoké školy humanitného charakteru začal navštevovať Ekonomickú fakultu Českého vysokého učení technického, ktorú po dvoch rokoch opustil.
Po absolvovaní základnej vojenskej služby začal Václav Havel pracovať ako javiskový technik, najprv v pražskom Divadle ABC, neskôr po roku 1960 v Divadle Na zábradlí v Prahe. Popri zamestnaní vyštudoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe a v divadle sa presadzoval aj ako asistent réžie a dramaturg.
V Divadle Na zábradlí mali premiéru prvé dramatické texty Václava Havla, z ktorých je najoceňovanejšia hra Zahradní slavnost (1963). Na premenu pomerov v spoločnosti reagoval dramatik svojou hrou Vyrozumění (1965) a počas zmien rezonovala na javiskách divadiel aj Ztížená možnost soustředění (1968). Havel sa stal v roku 1968 predsedom Klubu nezávislých spisovateľov a členom KAN - Klubu angažovaných nestraníkov. V roku 1964 sa oženil s Olgou Šplíchalovou, ktorá zomrela v januári 1996. Rok nato uzavrel manželstvo s herečkou Dagmar Veškrnovou.
Počas normalizačného obdobia mal Václav Havel zákaz akejkoľvek verejnej umeleckej činnosti, sústredil sa na tvorbu a tak postupne vznikali jeho divadelné hry Žobrácka opera (1972), Audiencia (1975), Vernisáž (1975), Protest (1978), Largo desolato (1984), Pokušenie (1985), Asanácia (1987). Po potlačení Pražskej jari vystupoval Havel proti politickej represii.
V roku 1975 napísal otvorený list vtedajšiemu československému prezidentovi Gustávovi Husákovi, v ktorom ho upozorňoval na prehlbujúci sa deficit demokracie v živote spoločnosti. Vyvrcholením jeho činnosti bolo publikovanie Charty 77 v januári 1977. Václav Havel bol jedným zo zakladateľov tejto iniciatívy a jedným z jej prvých troch hovorcov. V apríli 1979 sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a neskôr, v roku 1989, bol tiež spoluautorom petície Několik vět. Za svoje občianske postoje ho trikrát uväznili a vo väzení strávil takmer päť rokov.
Počas prevratných udalostí novembra 1989 vystupoval Václav Havel ako líder Občianskeho fóra (OF). Ako predstaviteľ zoskupenia ľudí usilujúcich sa o zásadné celospoločenské zmeny bol rekonštruovaným Federálnym zhromaždením Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR) zvolený 29. decembra 1989 za prezidenta republiky.
Po parlamentných voľbách v roku 1992 ako zástanca spoločného štátu nezískal medzi poslancami federálneho parlamentu dostatočnú dôveru a tretíkrát ho do funkcie nezvolili. Z funkcie prezidenta ČSFR odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike spôsobom, ktorý by bol v súlade s jeho založením, presvedčením a svedomím.
ČSFR sa 1. januára 1993 rozdelila na dva samostatné štáty. Dňa 26. januára 1993 zvolila Poslanecká snemovňa ČR Václava Havla za prvého prezidenta samostatnej Českej republiky. Do funkcie hlavy štátu Václava Havla znova zvolili obidve komory českého parlamentu 20. januára 1998. Prezidentský mandát mu vypršal 2. februára 2003.
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Václavovi Havlovi mnohé medzinárodné ceny, vyznamenania, ocenenia a čestné doktoráty na viacerých univerzitách vo svete. Spojené štáty americké mu vzdali poctu, keď 23. júla 2003 ako prvý Čech a jeden z mála cudzincov dostal najvyššie americké vyznamenanie - Prezidentskú medailu slobody. Koncom roka 2003 sa India rozhodla oceniť príspevok Václava Havla k svetovému mieru a presadzovaniu ľudských práv mierovou cenou Mahátmá Gándhího.
Václav Havel zomrel 18. decembra 2011 v českom Hrádečku vo veku 75 rokov.
