Rok 1948: V Československu sa uskutočnili prvé neslobodné voľby
Hlasovanie, v ktorom volič nemal možnosť slobodne sa rozhodnúť. Práve takto označujú historici prvé voľby, ktoré sa na území Československa konali 30. mája 1948.
V prvých voľbách po 2. svetovej vojne, ktoré sa konali v roku 1946, ešte platili demokratické pravidlá. Tri mesiace po komunistickom prevrate 25. februára 1948 sa však v Československu volilo do parlamentu už len prostredníctvom jednej kandidátnej listiny. Dostali sa na ňu len tí, čo sa plne podriadili komunistom. Výsledok sa tak dal predvídať. A voľby s jednotnou kandidátkou prestali plniť úlohu volieb.
Voliči sa mohli rozhodnúť, či budú hlasovať za jednotnú kandidátku Národného frontu, zostavenú komunistickou stranou, alebo vhodia do urny biely lístok v prípade, že s kandidátkou nesúhlasia. Nemci, Maďari a politickí väzni volebné právo nemali, politická opozícia sa nepripúšťala.
Na začiatku roku 1948 bolo komunistom už jasné, že strácajú voličskú priazeň a že bez nejakého zásadného opatrenia nemôžu obhájiť víťazstvo v májových voľbách. Klement Gottwald ale nenechal nič na náhodu a na aprílovom zasadnutí ústredného výboru predložil návrh, aby sa v parlamentných voľbách nevolili politické strany, ale jednotná kandidátka Národného frontu. Kto by s jednotnou kandidátkou nesúhlasil, mohol do urny vložiť "biely lístok". Rudolf Slánský označil neskôr Gottwaldov návrh za "geniálny", ale nebol to nápad originálny. Komunisti len zopakovali osvedčený volebný systém Hitlerovho nacistického Nemecka.
Voľby 1948 splnili očakávania, ktoré do nich vkladalo vedenie komunistickej strany. Výsledky boli v celej republike prejavom súhlasu s politickou líniou KSČ, ktorú naďalej vyjadrovala politika Národného frontu ako zväzku robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie.
Počet poslaneckých miest v Národnom zhromaždení bol presne určený: KSČ dostala 70 %, ostatné politické strany v českých krajinách (Čs. strana sociálnodemokratická, Čs. strana socialistická, Čs. strana lidová) po 10 %. Na Slovensku dostala KSS takisto 70 % poslaneckých miest, no ostatných 30 % pripadlo nielen na politické strany (Strana slobody, Strana slovenskej obrody), ale aj masové organizácie. Vo voľbách sa zúčastnilo 93,5 % všetkých voličov republiky. Z nich odovzdalo svoj hlas kandidátke Národného frontu 89,3 %. Volebný zákon zabezpečil Slovensku iba 71 poslaneckých mandátov z celkového počtu 300.
