Gustáv Valach uprednostnil herectvo pred kariérou právnika

Divadelný a filmový herec Gustáv Valach sa narodil v Hontianskych Nemciach 16.marca 1921. Po maturite na gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde sa už zanietene venoval ochotníckej činnosti, krátko študoval právo. Napokon sa jeho celoživotným poslaním stalo herectvo, ktoré študoval na Konzervatóriu v Bratislave.

Do roku 1946 pôsobil ako hlásateľ v bratislavskom rozhlase. Od roku 1946 až do odchodu bol členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. V tomto období však prišla aj vynútená štvorročná prestávka, kedy musel z politických dôvodov z divadla odísť a na živobytie si do roku 1963  zarábal ako robotník v Pozemných stavbách.

Z divadelných úloh vtlačil svoju osobitnú hereckú pečať do postáv, akými boli napríklad John Proctor v Salemských bosorkách, Kreón v Sofoklovej Antigone, Newton v hre Fyzici, Repáň v inscenácii Krčma Pod zeleným stromom, gazda Palčík v Tajovského hre Statky-zmätky, alebo bača Ondrej v Stodolovej inscenácii Bačova žena. Nevšednú kreatívnu tvárnosť a majstrovstvo prieniku do zložitých hlbín ľudského vnútra uplatnil pri stvárňovaní Shakespearových postáv.

Valach nepatril medzi hercov, ktorí brali akúkoľvek ponuku. Bolo o ňom všeobecne známe, že sa vždy dôkladne rozhodoval, či tá-ktorá herecká príležitosť je v súlade s jeho presvedčením, myslením a cítením, s prísnymi a tvrdými mravnými normami. Diváci ho milovali, lebo dokázal vytvoriť postavu ako dostupný ideál. Jeho hrdinovia neboli od reality vzdialené modely, ale boli to charaktery so všetkou ľudskou protirečivosťou.

 Zdôrazňovaná ostrosť artikulácie, úsečné vety, svojrázna melódia vety s predlžovanými a zdôrazňovanými slabikami tvorili osobitosť jeho rečového prejavu. Valachov talent bol taký rozsiahly, že aj pri viacerých stretnutiach s jeho javiskovými, rozhlasovými či televíznymi postavami vždy prekvapil niečím novým, neopakovateľným.

V roku 1948 debutoval epizódnou postavou v dráme Bílá tma a od tých čias vytvoril na striebornom plátne i televíznej obrazovke množstvo nezabudnuteľných kreácii. Stvárňoval žánrovo rôzne úlohy, často rázovitých dedinčanov a húževnatých vrchárov so svojským humorom a pohľadom na svet. Z jeho bohatej filmografie stoja za pozornosť filmy Kto si bez viny (1963), Ženský zákon (1967), Drak sa vracia (1967), Javor a Juliana (1972), Čierne ovce (1973), Kto odchádza v daždi... (1974), alebo Kohút nezaspieva (1986).

Veľký záujem o umenie slovenského herca prejavovali aj českí filmoví režiséri. Vyniknúť mu dali napríklad vo filme Stíny horkého léta (1977). V pamäti divákov navždy zostane ako horár Straka vo filmoch  Pod jezevčí skálou (1978), Na pytlácké stezce (1979) a Za trnkovým keřem (1980). Tu si po jeho boku zahrala detská herecká hviezda Tomáš Holý.

Posledný raz si zahral v televíznej inscenácii Balada o mŕtvych očiach (1988), kde vytvoril strhujúci dramatický portrét človeka - otca a bohatého gazdu Tureňa, ktorý zápasí s ľudským citom a súčasne rozumovým pragmatizmom. V roku 1992 odišiel Gustáv Valach do hereckého dôchodku, ale jeho hlas sa stále objavoval v éteri. Zomrel 27. apríla 2002 v Bratislave krátko po svojich 81. narodeninách.