Deň baníkov – sviatok správnych chlapov
Oslavu práce tvrdých chlapov si pripomeňme fotografiami z archívu TASR. Deň baníkov bol v čase budovania socialistickej spoločnosti stanovený na 9. septembra.
V bývalom Československu prvýkrát konali oslavy Dňa baníkov v nedeľu 11. septembra 1949. Neskôr v čase socializmu došlo k premenovaniu tohto dňa a začal sa uvádzať ako Deň baníkov a energetikov. V súčasnosti sa tento deň v oficiálnom plnom znení nazýva Deň baníkov, geológov, hutníkov a naftárov.
Baníci na Slovensku v čase budovania socializmu.
Na území súčasného Slovenska malo baníctvo dlhodobú históriu. Začínalo, podobne ako aj v ďalších európskych krajinách, ťažbou vzácnych kovov, kameňa, soli až po uhlie a ropu. Tradícia ťažby nerastných surovín sa odrazila aj v názvoch miest. V mnohých prípadoch nájdeme v ich názvoch prídavné meno banská, či podstatné meno baňa.
V čase socializmu prevzala komunistická strana patronát nad baníkmi a z banskej činnosti sa usilovala vyprofilovať najdôležitejšiu oblasť národného hospodárstva. Banský priemysel sa pokladal za ťahúňa plánovaného ekonomického rozvoja.
Viac fotgrafií z osláv Dňa baníkov Spišskej Novej Vsi nájdete TU
Zvyšovanie ťažby sa stalo príkladom socialistického súťaženia a denne sa občania krajiny stretávali v spravodajstve s oznámeniami, že baníci vyťažili toľko a toľko ton uhlia, čím prekročili plán o 139 percent.
Nebezpečné banícke povolanie bolo dobre zaplatené, v okolí baní vznikali mestečká a stavali sa byty. Baníci okrem toho išli skôr do penzie a mali široké sociálne výhody a zdravotnú starostlivosť.
Viac fotgrafií z osláv Dňa baníkov v Roźňave nájdete TU
Heslom socializmu bolo „pre baníkov všetko“. Boli dávaní za vzor v pracovitosti a odvahe. Robili sa veľké nábory na banícke priemyslovky, učňovky a vysokú školu. Už na základné školy chodili agitátori z baníckych učňoviek a lákali deti do školy, pričom im ponúkali veľmi dobré podmienky, zárobok už počas praxe, stabilné pracovné miesta na desiatky rokov.
Komunistický režim sa chcel výrazne opierať o toto typicky robotnícke a ťažké povolanie. Navonok preferoval baníkov a okázalo ich vyznamenával, dával všetkým za príklad ako významných odborárov, komunistov, úderníkov či hrdinov socialistickej práce.
Viac fotgrafií z osláv Dňa baníkov v Kremnici nájdete TU
Oslavy Dňa baníkov sprevádzali v minulosti tradičné slávnostné sprievody s baníckou dychovkou. Súčasťou bolo aj odovzdávanie ocenení, pestrý kultúrny program s príhovormi a vo večerných hodinách tanečná zábava.
Práca baníka mala zoceliť mužov, ale aj prevychovať protisocialistické živly
Náročná a nebezpečná práca baníka si vyžadovala silu a odvahu. Staré dokumenty hovoria o tom, že baníci požívali veľkú vážnosť, mali svoju uniformu, komunita sa navzájom podporovala. Mestá, ktorým boli udelené banské práva, boli považované za významné strediská priemyslu, kultúry a vzdelania.
Žiaľ nebezpečné bane sa stali aj prostriedkom na prevýchovu tzv. protištátnych živlov. V baniach pracovali nepohodlní ľudia, ktorí prekážali režimu. Išlo totiž o jedno z mála povolaní, kde zamestnali napríklad demokraticky zmýšľajúceho spisovateľa či učiteľa. Ak chcel žiť, musel niečo robiť. Smutne známe boli napríklad uránové bane v Jáchymove v súčasnej Českej republike, kde pracovali politickí väzni. Nebolo zriedkavosťou, že v čase socializmu rodičia strašili deti, že ak sa nebudú učiť pôjdu robiť do bane. Aj toto sa podpísalo pod nepriaznivé vnímanie baníckej profesie v bývalom Československu.
Skutočnosť je však iná. Baníctvo bolo vždy ťahúňom ekonomiky a rozvoja technológií. Išlo síce o manuálne ťažkú robotu, ale ľudia, ktorí ju vykonávali aj minulosti, mali vedomosti o fyzikálnych podmienkach, chémii či geológii. Mnohí museli mať znalosti hodné učiteľov odborných predmetov. História to potvrdzuje a rovnako aj to, že banícke povolanie je hodné uznania celej spoločnosti.
Viac fotografií z baníckych osláv v Prievidzi nájdete TU.
V tradícii osláv pokračujú baníci aj v súčasnosti
Prvýkrát sa oslavy Dňa baníkov v bývalom Československu konali 11. septembra 1949. Podľa portálu Českého rozhlasu sa tým pripomínalo 700. výročie vydania Jihlavského banského práva.
Dnes sa banícke povolanie oslavuje aj vrámci na takzvaných Salamandrových dní v Banskej Štiavnici. Ich tradíciu začali študenti Baníckej akadémie. Okrem historického sprievodu sú plné hudby, tradičného jarmoku a ďalšej zábavy.
Spoločnosť však nezabúdaj ani na obete banských nešťastí, ktoré postihli Slovensko. V baniach zahynuli desiatky ľudí a pri rôznych príležitostiach sa baníci a obyvatelia miest schádzajú, aby si uctili ich pamiatku. Jednou z takýchto pietnych spomienok je aj Deň bielych ruží.
