Sekcia

Zväzarm mal vybudovať základňu pre obranu vlasti

Novovznikajúca ľudovo-demokratická armáda v Československu potrebovala pre krajinu vybudovať silnú základňu brancov. Na základe zákona vzniká 4.novembra 1951 Zväz pre spoluprácu s armádou, známy ako Zväzarm.

      Prevláda teda záujem zjednotiť všetky športové a technické činnosti, ktoré by mohli byť nápomocné pre výcvik obrancov vlasti. Zjednotením a zastrešením týchto aktivít mohla vtedajšia vládna moc metodicky nasmerovať činnosť, aby dosiahla požadovaný cieľ.  Na druhej strane má kontrolu nad pomerne dobrým technickým vybavením.

      Naproti tomu,  bolo obrovskou  výhodou pre športovcov, ktorí sa venovali technickým športom ako parašutizmus, športové lietanie, kynológia či iné, získať kvalitné materiálne zabezpečenie. Takto sa napríklad bezmotorové lietanie stalo prístupnejším pre širšie vrstvy obyvateľstva. Dovtedy si takýto koníček mohli dovoliť len majetní ľudia.

    Zväzarm vzniká ako dobrovoľná branno-spoločenská organizácia v Československu, ktorá začiatkom 50.rokov minulého storočia združila desať organizácií ako kolektívnych členov. O rok neskôr na takzvanom zlučovacom zjazde prešiel Zväzarm na individuálne členstvo. Zväz plnil niektoré úlohy obrany štátu, zastrešoval branné športy a technickú záujmovú činnosť.

      Zväzarm vychovával brancov na odborné vojenské pozície

     Mladí muži z obdobia, kedy ešte existovala základná vojenská služba , si iste dobre pamätajú, ako pri odvodoch vyplňovali takzvaný dotazník branca. Armáda si na základe toho, aj ďalších údajov (škola, zameranie, zdravotný stav, záľuby) vyberala ľudí pre niektoré špeciálne pozície v ozbrojených silách.

      „ Branci, ktorí boli odvedení k plneniu špecializovaných úloh, museli ešte pred  nástupom na prezenčnú službu,absolvovať kurzy. Tie pre armádu zabezpečoval Zväzarm. Školili vodičov pre takmer všetky druhy vozidiel, budúcich prieskumníkov takzvaných „paragánov“ či potápačov,“ hovorí  bývalý zamestnanec Vojenskej správy v Prešove  Pavol Biľas.

       Pripomenul, že armády si vyberala vojakov pre svoje jednotky aj na základe záľub, ktoré mladí muži pestovali ešte pred odvodom.

     „Vojsko sa vždy zaujímalo napríklad o rádioamatérov, ktorí mali svoje zázemie v Zväzarme. Mnohí mali už pred vojnou pomerne slušné skúsenosti a po doškolení pre potreby armády zastávali zodpovedné špeciálne pozície spojárov, pri zabezpečovaní elektronickej komunikácie,“ vysvetľuje bývalý dôstojník.

    Osobitý záujem bol o členov niekdajších aeroklubov, teda o chlapcov, ktorí sa venovali svojmu koníčku -  bezmotorovému alebo motorovému lietaniu. Vedelo sa, že títo ľudia rozumejú termike, počasiu, ovládajú fyzikálne zákony a preto boli dobrým zdrojom pre pozície na vojenských letiskách.

     Pri ochrane hraníc, ktorú kedysi v našom štáte zabezpečovali armádne zložky sa uplatnili napríklad mládenci, ktorí sa v civile venovali kynológii. Aj tu zabezpečoval Zväzarm svoje služby pre armádu, ale i verejnosť.  

FOTO: Zväzarmovské lietanie má na Slovensku 25-ročnú tradíciu. Teraz je na Slovensku dvadsaťtri aeroklubov. O omladzovanie a vyhľadávanie mladých adeptov pretekárskeho plachtenia od 15 do 21 rokov sa stará Slovenská letecká škola Zväzarmu Aeroklubu SSR v Nitre. Hubert Borodáč z Aeroklubu Prešov pripravuje Orlík na štart. Foto: Archív TASR, autor J.Kolenčík, 27.mája 1976.

        Náročné technické športy mali v Zväzarme materiálne zázemie

       Aj v súčasnosti si mnoho ľudí vie len veľmi ťažko predstaviť, že by sa venovali takému náročnému športu ako je napríklad bezmotorové lietanie. O to ťažšie to bolo v čase socializmu, kedy jednotlivec nemohol ani pomyslieť na to, že by sa stal vlastníkom vetroňa alebo iného malého lietadla. Ak by aj zohnal na to peniaze, len ťažko by asi vtedy súkromníkovi  umožnili vlastniť lietadlo.

     „ Bola nás celá partia chalanov, ktorých bavilo lietanie bez motora, vzájomne sme si pomáhali v príprave v teoretickej alebo praktickej. Rád spomínam na let vetroňom z Prešova  do Trenčína a späť. Denník s letovým záznamom mám stále odložený na pamiatku,“ spomína na časy strávené v prešovskom Zväzarme dnes 76-ročný Pavol Aman.

     Rovnako náročný bol i parašutizmus, v ktorom naši športovci dosahovali významné medzinárodné úspechy. Technické a finančné zabezpečenie v Zväzarme umožňovalo zabezpečiť kvalitných inštruktorov ako aj lietadlá a palivo potrebné na organizovanie zoskokov.

     Zväzarm združoval aj motoristov. Tu sa schádzali priaznivci motokrosu alebo autokrosu či motokár. K dispozícii boli dielne i cvičiská.

     Osobitnú kapitolu tvorilo modelárstvo. Chlapci, ktorí boli technicky vyspelejší sa tu dostali k materiálu, ktorý by si sami nemohli len tak zabezpečiť. Okrem toho v dielňach Zväzarmu bolo vždy dosť náradia, aby si mohli vlastnoručne vyrobiť model lietadla, lode, či rakety.

      Zväzarm bol garantom všetkých branno-športových súťaží

      Zväz pre spoluprácu s armádou sa výrazne angažoval aj pri organizovaní súťaží. Nebolo to len pri športoch, ktoré boli združené v jeho radoch, ale sám v spolupráci s vojskom organizoval preteky brannej všestrannosti najmä pre mládež. Zväzarm organizoval Sokolovské a Dukelské preteky brannej zdatnosti a Týždne brannej aktivity.

      V takýchto súťažiach sa mohli uplatniť najmä tí, čo sa okrem behu venovali napríklad aj strelectvu. Špecialitou týchto súťaží bolo to, že ich účastník musel ovládať viacero športových oblastí.

     Okrem orientačného behu musel napríklad  súťažiaci ovládať aj streľbu, k tomu pridávali organizátori aj zborku a rozborku samopalu, ovládanie prvej pomoci, alebo iné zručnosti či silové schopnosti, ktoré bolo treba uplatniť v teréne.

     Táto organizácia realizovala aj súťaže v modelárstve, motoristické podujatia a súťaže rádioamatérov. V neposlednom rade tvorila jednu z podstatných zložiek pri organizovaní  veľkých športových medzinárodných podujatí v parašutizme či športovom lietaní

     Po roku 1989, kedy sa jasne stanovila cesta budovania profesionálnej armády,  zväzarmovská činnosť začína stagnovať. Jednotlivé športy a kluby sa začali združovať v športových asociáciách.