Rok 1960: V Bratislave otvorili Zoologickú záhradu

     O zriadení Zoologickej záhrady v Bratislave sa rozhodlo uznesením rady Mestského národného výboru dňa 1. júla 1959. Vznikla ako príspevkové osvetové zariadenie. O koncepcii ZOO v Bratislave sa však hovorilo už v roku 1948. Nebolo jednoduché ju ale vypracovať, nakoľko na Slovensku žiadna ZOO v tej dobe neexistovala. Vytvoril sa prípravný výbor, bola to skupina odborníkov z Čiech, väčšinou riaditelia už fungujúcich ZOO, neskôr sa k nim pridali i ľudia z prvej slovenskej ZOO v Bojniciach, ktorá vznikla v roku 1955.

     „Bratislavská ZOO sa budovala prevažne v akcii Z a na úplnom začiatku jej fungovania bola vysunutým pracoviskom Parku kultúry a oddychu, vysvetlila pre TASR jej súčasná riaditeľka Miroslava Šavelová, ktorá v nej pracuje od roku 1991. Prvým riaditeľom bol Ján Májek (1959-1961). Pri jej umiestnení sa uvažovalo okrem dnešnej lokality Mlynská dolina aj so Železnou studničkou v bratislavskom lesoparku. „ Z ÚV KSS bol nariadený geologický prieskum oboch lokalít, až po ňom sa rozhodlo, že to bude terajšia lokalita. Národným výborom bola zriadená organizácia, ktorá zabezpečovala jej výstavbu, došlo k odčleneniu od PKO“, vysvetľuje M. Šavelová.

     Pri otvorení mala ZOO plochu cca 9 hektárov, ale už v pôvodných návrhoch sa počítalo s jej rozšírením na 90 ha, v súčasnosti má 96 ha. Pri výstavbe areálu bol od začiatku Stavoprojekt. Hneď sa začalo riešiť oplotenie, ktoré úplne dobudovali až v 80-tych rokoch. Obvod ZOO má dĺžku šesť kilometrov.

     Na začiatku našlo v bratislavskej ZOO útočisko 238 zvierat rôznych druhov (počet druhov bol 74). Budovala sa ako všeobecná, takže sú v nej zastúpené zvieratá zo všetkých kontinentov. Za prvých päť rokov ZOO navštívilo takmer dva milióny platiacich návštevníkov. Ako jedna z prvých v Európe odchovala bratislavská ZOO mláďatá rysa ostrovida, ktorý sa stal aj jej symbolom.       

     Ošetrovateľmi sa stali absolventi Strednej odbornej školy z Čakovic, kde sa ako na jedinej škole v ČSSR študoval odbor chov exotických zvierat. „Medzi prvých ošetrovateľov, ktorí neskôr v bratislavskej ZOO prežili celý svoj aktívny pracovný život patrili František Šroufek, Anastázia Kolárová, či Natália Švarcová. Pán Šroufek sa vypracoval na prevádzkového námestníka, pani Kolárová pracovala s primátmi, dokonca bola s mláďatkom šimpanza - Uschinkom na „materskej dovolenke“, dodáva Šavelová.

     Rozvoj ZOO v hlavnom meste pribrzdila v rokoch 1981-1985 výstavba kanalizačného zberača a v rokoch 2003-2007 diaľnice a tunela. Úplne sa zlikvidovali dve tretiny vybudovanej expozičnej časti pôvodného areálu, ktorý bol pre návštevníkov najzaujímavejší.

     V súčasnosti je ZOO Bratislava domovom takmer tisícky zvierat zastupujúcich 176 druhov. Približne 15 z nich patrí medzi celosvetovo ohrozené druhy.