Vždy keď 7. november ukazoval kalendár

     Ódy na komunizmus, jeho tvorcov a básne o proletárskej revolúcii v Rusku, o ktorej sa zvyklo vravieť, že nastolila vládu ľudu, ovládali už detičky v materských školách. V čase osláv výročia nebolo na oknách ani na stenách budov nikdy dosť miesta pre výzdobu. Organizácie i jednotlivci sa predbiehali, kto bude mať krajší transparent či vlajkovú výzdobu.

     Sviatok svetového proletariátu, na čele s komunistami zo Sovietskeho zväzu sa oslavoval vo všetkých takzvaných socialistických krajinách. To, že v týchto štátoch mali vládnuť robotníci a roľníci však bolo len klamnou ilúziou.

     Oči svetového proletariátu sa vždy v tento deň upierali na Červené námestie, kde najskôr pred Leninom a potom pred Stalinom a následne pred  jeho nasledovníkmi defilovali vojaci, milicionári, vojenská technika i samotní robotníci či družstevníci, prevolávajúci na slávu komunistickým vodcom.

     Aj námestia v Československu v predvečer osláv VOSR zaplavili davy ľudí s tisíckami červených vlajok a lampiónov. Ľudia si pred sochou Vladimíra Iljiča Lenina vypočuli prejav okresného funkcionára komunistickej strany o tom, ako sa nášmu zriadeniu darí a rovnako aj uistenia, že nič z toho by sa neudialo, keby nezaznel povestný výstrel z krížnika. Petrohradské udalosti z novembra 1917 navždy zmenili svet.

     Účastníci osláv sa delili na tých čo chceli prísť , tých čo museli a boli aj takí, ktorým to bolo úplne jedno. Prví teda boli odhodlaní a presvedčení komunisti, pre druhých to bola spoločenská udalosť a ostatných na námestia nahnali školy, podniky, stranícke a iné spoločenské aparáty. 

     Zvláštnou kategóriou boli školáci a mládež. V prvých rokoch po vojne najskôr mladí nadšene manifestovali, potom nechápali prečo to tak musí byť a neskôr si zvykli, pretože mali pocit, že sa to nedá zmeniť. Mnohí sa dokonca na atraktívne podujatia aj tešili, pretože spoločne prechádzajú ulicami. Tí najmenší mali radosť zo svietiacich lampiónov a bolo im samozrejme úplne jedno pri akej to bolo príležitosti.

     Scenár bol vždy rovnaký. Ľudia sa neskoro popoludní zišli na námestí na vyhradenom stanovisku. Zaznela Internacionála a ďalšie proletárske piesne, vypočuli si to, čo si vypočuť museli, zapísali sa do prezenčnej listiny, zapálili lampióny, prešli hlavnou ulicou a rozišli sa domov.

     „Ulice Bratislavy ožili v predvečer 38. výročia slávneho Veľkého októbra - v nedeľu 6. novembra - lampiónovým sprievodom mládeže a športovcov a slávnostným vojenským čepobitím. Mládež z bratislavských škôl, učilíšť, závodov i úradov, športovci a príslušníci ozbrojených zložiek prišli tak zvýrazniť vďačnosť a lásku Sovietskemu zväzu za naše oslobodenie a pozdraviť 38. výročie historických dní Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Sprievod, ktorý prešiel z Gottwaldovho námestia ulicou Obrancov mieru, Stalinovým námestím a ďalšími, smeroval na Hviezdoslavove námestie pred Národné divadlo,“ píše sa v agentúrnej správe z roku 1955.

     Veľká októbrová socialistická revolúcia sa symbolicky začala výstrelom z krížnika Aurora 7. novembra 1917 (podľa juliánskeho kalendára 25. 10.), kedy revolučné sily zaútočili na Zimný palác v Petrohrade. Boľševici pod vedením Vladimíra Iľjiča Lenina a Leva Davidoviča Trockého zvrhli demokratickú vládu Alexandra Fiodoroviča Kerenského a Rusko sa stalo štátom spravovaným komunistickou stranou. Októbrová revolúcia bola a zostala dôležitou historickou udalosťou, ovplyvňujúcou v mnohom dejiny 20. storočia. Hodnotenie jej významu však nie je jednoznačné do dnešných dní.