Sekcia

Výstavba hrádze na Latorici ochráni majetok ľudí i úrodnú pôdu

Riziko veľkých záplav a neistota úrody, ktoré odnepamäti trápili ľudí v oblasti Východoslovenskej nížiny, by sa mali výrazne obmedziť výstavbou rozsiahleho vodohospodárskeho diela.  V polovici októbra 1956 sa na Zemplíne začala výstavba ľavobrežnej hrádze na rieke Latorica.

FOTO: Prví budovatelia ľavobrežnej hrádze na rieke Latorica: strojmajster Július Mazur a buldozeristi Jozef Čorba a Martin Belko. Hrádza ochráni majetok a zdravie občanov a tisíce hektárov úrodnej pôdy. Foto: Archív TASR, autor Ján Kočiš, 19.októbra 1956.

 

          

            Latorica, Laborec, Uh, Ondava a ďalšie rieky oddávna zaplavovali územia juhovýchodného Slovenska. Na jednej strane prinášali živiny pre pôdu, ale ohrozovali aj obydlia a majetky. Rovnako bolo nevýhodou to, že pravidelne zaplavované územia sa nedali obhospodarovať tak, ako by ľudia chceli. Úrodné polia tak museli ležať úhorom, lebo často hrozilo, že by dopestované plodiny mohla zničiť voda.

            „Výstavbou ľavobrežnej hrádze na Latorici, ktorá si vyžiada náklad asi 60 miliónov korún, sa zúrodní v najbližších rokoch asi 8.000 hektárov pôdy. No výstavba celého odvodňovacieho i zavlažovacieho systému si vyžiada náklad asi dva a pol miliardy korún,“ píše sa v agentúrnej správe.

            Na celom území má vzniknúť množstvo kilometrom zavlažovacích či odvodňovacích kanálov a prečerpávacích staníc, ktoré budú súčasťou budúceho umelého vodného systému.

            „Ten bude po svojom dobudovaní jediným svojho druhu u nás i v iných európskych krajinách. Východoslovenská nížina získa 221.000 ha kvalitnej pôdy a nebude trpieť ani záplavami, ani veľkým suchom,“ uvádza sa v agentúrnej správe.

            V októbri 1956 sa naplno rozbehli práce na ľavom brehu Latorice, kde sa už do zeme zahryzli ťažké mechanizmy. Buldozéry musia najskôr odstrániť ornicu a následne navážať zeminu na vytvorenie valu, ktorý zabráni vodám rieky, aby zaplavili rozsiahle územia.

 

 

FOTO: Na Východoslovenskej nížine pokračujú práce na výstavbe siete ochranných hrádzí a budovanie nového koryta rieky Laborec, ktorý sa následne vlieva do Latorice. Foto: Archív TASR, autor  A.Tankoš, 4.novembra1960.

 

          Na Východoslovenskej nížine pokračujú úpravy v okolí vodných tokov aj začiatkom 60.rokov. Do októbra 1960 vybudovali no brehoch Laborca a Latorice vyše 60 km hrádzí. Tieto rozsiahle zemné práce zdolávajú dva najväčšie stroje, kráčajúce elektrické exkavátory. Jeden z nich pracuje na hĺbení nového koryta dolného toku kľukatého Laborca. Bagristi premiestnia týmto obrovským mechanizmom mesačne asi 60 000 kubických metrov zeminy.

 

 

FOTO: Príslušníci  73. záchrannej brigády CO z Humenného stavajú hrádzu z vriec naplnených pieskom na ceste medzi Veľkými Kapušanmi a Lelesom. Foto: Archív TASR, autor Svätopluk Pisecký, 9.marca 1999.

 

            Ani vybudovaním systému ochranných hrádzí a prečerpávacích staníc, sa v plnej miere nepodarilo eliminovať riziko povodní. Na jednej strane hrádze slabli a vyžadovali si údržbu, pretože sa na ich stave podpísal ich vek. Na druhej strane sila vody vie byť zničujúca a potvrdzuje sa aj v tomto prípade, že voda si vždy nájde cestu. Aj z týchto dôvodov dnes nevieme stopercentne predchádzať povodniam

         Záplavy na východnom Slovenku potvrdzujú aj zábery z archívu TASR. V roku 1999 bola kritická situácia na rieke Latorica, ktorá si vyžiadala nasadenie 30 príslušníkov záchrannej brigády z Humenného.