V októbri 1961 dokončili ropovod Družba
Na československo - sovietskych hraniciach v piatok 13. októbra 1961 slávnostne spojili veľké dielo československých a sovietskych pracujúcich - ropovod Družba. Posledné zvary na ropovode urobili najlepší československí a sovietski zvárači.
Medzivládnu dohodu o výstavbe ropovodu Družba podpísali 18. decembra 1959 v Moskve. Ropovod Družba (v preklade ropovod Priateľstva), so svojou dĺžkou 5500 km, bol v tej dobe najdlhším ropovodom na svete.
S výstavbou ropovodu sa začalo 10. decembra 1960 v Samare, v juhovýchodnom Rusku, kde sa zbiehajú ďalšie ropovody zo Sibíri, Uralu a Kazachstanu. Prvá vetva ropovodu vedie západným smerom z Ruska cez Bielorusko, kde sa rozdvojuje na severnú časť, ktorá pokračuje cez Poľsko do východnej časti Nemecka a tiež do pobaltských štátov. Z Bieloruska pokračuje ropovod južným smerom cez západnú Ukrajinu na Slovensko, do Maďarska a Česka. Druhá vetva ropovodu zásobuje z Ruska ukrajinské pobrežie Čierneho mora. Ropovod vybudovali za 10 mesiacov, posledné zvary sa urobili 13. októbra 1961. Prvé tony ropy z bývalého Sovietskeho zväzu do bratislavského Slovnaftu prišli 3. februára 1962.
Ropovod Družba vstupuje na územie Slovenska, na ktorom sa nachádza päť prečerpávacích staníc, na hranici s Ukrajinou. Priemer potrubí ropovodu v hlavných úsekoch je 500 a 700 milimetrov.
Po rozpade ZSSR zaniklo ministerstvo, ktoré dovtedy spravovalo ropný priemysel. V roku 1991 vznikla spoločnosť Transnefť, ktorá dodnes v Rusku prevádzkuje ropovod Družba so 100-% účasťou štátu. Celý ropovod má dĺžku cca 50.000 kilometrov.
