Slováci zažínajú sviečky na hroboch národných dejateľov

     V deň Pamiatky zosnulých horia sviečky na hroboch politikov, spisovateľov, umelcov, vedcov, kňazov i učiteľov, ktorí boli morálnymi autoritami pre svoje najbližšie okolie i široké masy ľudí.  

     Osobitú kapitolu dejín slovenského národa predstavujú zástupcovia generácie buditeľov, ktorí sa výraznou mierou pričinili o uznanie suverénneho a slobodného národa.

     Desaťročia pochovávajú významné osobnosti slovenského národa na Národnom cintoríne v Martine. V meste, kde sa konali významné udalosti vytvorili miesto pre posledný odpočinok slovenských dejateľov. Cintorín je národnou kultúrnou pamiatkou.

     Svoj celonárodný význam si cintorín získal v druhej polovici 19. storočia a starostlivosť o túto národnú kultúrnu pamiatku bola zverená Matici slovenskej.

     Miesto posledného odpočinku Alexandra Dubčeka poprednej osobnosti Pražskej jari 1968, ktorá symbolizuje boj proti totalite, nádej a vieru v demokraciu a slobodu, je v Bratislave v Slávičom údolí.

     Tu  si pripomínajú ľudia smutné výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Tento násilný akt v roku 1968 znamenal začiatok konca obrodného procesu vo vtedajšej československej spoločnosti a na dlhých 20 rokov ovplyvnil životy všetkých občanov štátu.  

Osobnosti pochované na banskobystrických cintorínoch

     Jeden zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov - Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle pod Bradlom. Politik, diplomat, vojak, vedec a uznávaná autorita doma i vo svete sa zapísala do sŕdc Slovákov. Roky sa ľudia stretávajú v Brezovej pod Bradlom, aby tu spomínali pri rôznych príležitostiach na Štefánika.

     Národná kultúrna pamiatka je dielom významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Charakteristická biela terasovitá stavba so štyrmi stĺpmi je postavená z travertínových blokov. Nachádza sa v teréne na ceste medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami.