Svetozár Stračina hľadal inšpiráciu v slovenskom folklóre
Hudobný skladateľ Svetozár Stračina hľadal inšpiráciu pre svoje diela predovšetkým v slovenskom folklóre. Jeho nezabudnuteľné melódie zazneli aj v mnohých slovenských filmov. Dnes by sa bol dožil 75.narodenín.
Svetozár Stračina sa narodil 3. decembra 1940 v Martine. Po štúdiách na Konzervatóriu v Bratislave navštevoval odbor hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK). Svojou skladateľskou tvorbou a organizátorskou prácou má neobyčajné zásluhy na rozvoji slovenskej hudobnej kultúry. V kompozíciách sa Svetozár Stračina často vracal do Banskej Bystrica, kde vyrastal a na stredné Slovensko. Celoživotne sa orientoval na jeho folklór a ľudové nástroje.
Spomienky na významného slovenského skladateľa
Skladateľ a folklorista Svetozár Stračina zomrel 26. februára 1996 v Bratislave vo veku 55 rokov. Pochovaný je podľa svojho želania v Banskej Bystrici. V septembri 2000 do Zlatej knihy SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) pribudol čestný zápis mena hudobného skladateľa Svetozára Stračinu. Na počesť skladateľa sa od roku 2003 na Slovensku koná ako bienále festival Grand Prix Svetozára Stračinu - medzinárodná súťaž rozhlasových nahrávok hudobného folklóru. V januári 2011 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.
Filmová hudba Svetozára Stračinu
Hudobný skladateľ Svetozár Stračina patrí medzi autorov, ktorí našli nové pokračovania a riešenia vo vzťahu k našej hudobnej tradícii. Stračina skomponoval hudbu k desiatkam pôvodných slovenských filmov a televíznych inscenácií. Jej tóny zazneli vo filmoch: Pacho, hybský zbojník (1975), Vianočné oblátky (1977), Plavčík a Vratko (1981), Popolvár najväčší na svete (1982), Alžbetin dvor (1986) a i. Je autorom hudby k pôvodnému slovenskému muzikálu Pacho sa vracia, ktorý v premiére uviedlo nitrianske Divadlo Andreja Bagara (DAB) v roku 1994.
Spolupráca so spevákmi a folklórnymi telesami
Nezameniteľná je spolupráca Svetozára Stračinu na gramoalbumoch s tradičnou hudbou Oravy, Liptova, Podpoľania, Pohronia, Kysúc a Terchovskej doliny. Písal aj scénickú hudbu pre rozhlas, divadlá a rôzne malé javiskové formy, spracoval tiež sakrálne témy. Komponoval aj pre spevákov, napríklad Hanku Hulejovú, Helenu Záhradníkovú či Darinu Laščiakovú. Inšpiráciou a zdrojom nápadov mu boli aj stretnutia s osobnosťami folklórneho hnutia, spočiatku to boli súbory Marína a Vršatec. Spolu s inými slovenskými hudobnými skladateľmi, patrí Svetozár Stračina k hudobnej histórii súborov SĽUK a Lúčnica.
Stračina a folklórne dianie na Slovensku
Hudobný skladateľ sa podpísal aj pod zvučku Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a má veľký podiel na zdokumentovaní ľudovej hudobnej kultúry. Bol editorom mnohých gramoplatní a gramoalbumov zo slovenských folklórnych festivalov, z ktorých nahrávky sa realizovali z jeho iniciatívy v rozhlasovom štúdiu v Banskej Bystrici. Tým dvíhal jeho vážnosť a úroveň. Okrem toho sa pravidelne zúčastňoval na rôznych folklórnych súťažiach na strednom Slovensku.
