Sekcia

Stalin zanechával obete aj po svojej smrti

Sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin má na svedomí milióny obetí. Ďalšie k nim pribudli počas jeho pohrebu 9. marca 1953.

 

     Na rozlúčke so Stalinom prišlo v tlačenici o život niekoľko stoviek, podľa niektorých zdrojov až 1500 ľudí. Farbisto na tieto udalosti spomína ruský spisovateľ Jevgenij Jevtušenko (1932-2017) vo svojom diele Predčasná autobiografia z roku 1963: "Krajiny sa zmocnila paralýza. Ľudia boli vycvičení vo viere, že Stalin bdie nad všetkým. Boli bez neho stratení a bezradní."

     Už počas noci sa v uliciach Moskvy zhromaždili desiatky tisícov ľudí, ktorí chceli vidieť vystaveného generalissima. Čakali so zdvihnutými rukami, aby vôbec mohli dýchať. Cez deň sa situácia vymkla spod kontroly. "Dav sa zmenil na monštruóznu vírivku a niesol ma priamo smerom k semaforu. Odrazu som videl o jeho stĺp pritlačené mladé dievča. Jeho tvár sa skrivila v zúfalom výkriku, ktorý nebolo počuť v zmesi ostatných výkrikov a stenania. Pohyb davu ma priblížil k dievčine. Nepočul som, ale cítil praskanie jej krehkých kostí," píše Jevtušenko. Otrasný zážitok vyvolal v mladom spisovateľovi hnev na komunistický režim. Spolu s kamarátom z pohrebu odišli a kúpili si fľašu vodky. Keď sa ho matka doma pýtala, či videl Stalina, odpovedal áno. "Neklamal som. Stalin bol to, čo som videl," napísal Jevtušenko.

Od skorých ranných hodín sa schádzali pracujúci bratislavských závodov na svojich pracoviskách. Zaraďovali sa do sprievodov, na čele ktorých niesli smútočne orámované portréty J. V. Stalina a zo všetkých častí Bratislavy odchádzali na Námestie J. V. Stalina, kde sa konala smútočná tryzna. Foto: archív TASR autor I. Gašparík/9. marca 1953
Od skorých ranných hodín sa schádzali pracujúci bratislavských závodov na svojich pracoviskách. Zaraďovali sa do sprievodov, na čele ktorých niesli smútočne orámované portréty J. V. Stalina a zo všetkých častí Bratislavy odchádzali na Námestie J. V. Stalina, kde sa konala smútočná tryzna. Foto: archív TASR autor I. Gašparík/9. marca 1953

 

     Unikátne zábery zo Stalinovho pohrebu nakrútil Američan major Martin Manhoff, ktorý pracoval ako asistent vojenského atašé pri americkej ambasáde vo vtedajšom Zväze sovietskych socialistických republík. Jeho nemý 16-milimetrový film nakrútený z balkóna veľvyslanectva USA sa zachoval ako jediný známy záznam diktátorovho pohrebu, ktorého autorom neboli Sovieti. Neskôr Manhoffa obvinili zo špionáže a krajinu musel opustiť. Podľa portálu idnes.cz film objavil historik Douglas Smith v škatuliach v bývalom autoservise na severozápade USA.

 

     Povinný smútok vládol aj na Slovensku. Zvláštny zážitok z týchto dní mal lekár a spoluzakladateľ tajnej cirkvi Silvester Krčméry (1924-2013), ktorý bol pre svoju činnosť od roku 1951 väznený. Na základe jeho pamätí napísal spisovateľ Ľubomír Feldek hru Nepolepšený svätec, ktorú uvádza Slovenské národné divadlo. "Krčméry v pamätiach uvádza, že spolu s ním bola vo väzení cigánka, ktorá veštila. Krátko pred Stalinovou smrťou začala uprostred noci kričať 'pán zavieral, pán zavieral!' čím mala na mysli bachara. Privolala ho a pýtala sa, ako sa majú páni Stalin a Gottwald a či nebude amnestia. Tušila vopred, že sa čosi stane," povedal pre TASR Ľubomír Feldek.

 

     Stalinov nástupca Nikita Chruščov odsúdil Stalinov kult osobnosti v tajnom prejave na 20. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1956. Duch diktátora však žil ešte dlho. Jeho telo bolo vystavené v Mauzóleu vedľa V. I. Lenina až do 31. októbra 1961, kedy ho cez noc tajne odviezli a Stalina ako jediného komunistického vodcu pochovali do zeme v úplnej tichosti.