Sekcia

Rok 1970: Keramika z Modry žne úspechy

O výrobky z výrobného družstva Slovenská ľudová majolika je veľký záujem i v zahraničí. Na svetovej výstave EXPO 70 v Osake ich predali za pol milióna korún.

 

     "Výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika vyrába ročne do 500 druhov výrobkov v hodnote 2 a pol milióna korún. Jemnosť farieb i rozmanitosť tvarov čarokrásnej kolekcie si získali obdivovateľov nielen u nás, ale aj za hranicami našej vlasti. Takmer 25 % z ročnej produkcie hlinených džbánov, váz, pohárov, svietnikov, tanierov, čutor a popolníkov reprezentuje hodnoty slovenského ľudového keramického umenia v Holandsku, Maďarsku, NDR, NSR, Poľsku, Švajčiarsku, USA, Japonsku a v iných krajinách", píše sa v archívnej správe TASR.

Božena Vagová s vypálenou majolikou. Foto: archív TASR, autor K. Cích/9. decembra 1970
Maliarky Eva Barčíkova a Emília Bázliková pri práci. Foto: archív TASR, autor K. Cích/9. decembra 1970

 

     Počiatky modranského hrnčiarstva siahajú do 13. storočia. Vinohradníctvo a vinárstvo si vyžadovalo výrobu hlinených nádob a pohárov na víno. Hrnčiarsky cech bol založený v roku 1636.

     Výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika sa dostalo do povedomia v roku 1952. Jej predchodkyňa, Štátna dielňa džbánkárska fungovala v Modre už od roku 1883, popri nej založili v meste aj keramickú školu. V 20. storočí sa zmenila na účastinnú spoločnosť, v ktorej ako účastinári figurovali aj Samuel Zoch a Dušan Jurkovič. V roku 1923 sa spoločnosť premenovala na Slovenskú keramiku a napokon na Slovenskú ľudovú majoliku.

     Modranská keramika získavala na domácich a medzinárodných výstavách najvyššie ocenenia, v meste pôsobilo množstvo majstrov, najznámejší z nich bol Ignác Bizmayer. V čase najväčšej slávy pracovalo v družstve 300 remeselníkov.

Ján Granec pri výrobe džbánov. Foto: archív TASR, autor K. Cích/9. decembra 1970