Sekcia

Rok 1958: Krasokorčuliar Karol Divín získal prvé európske zlato

Všetky pohľady fanúšikov krasokorčuľovania boli v roku 1958 upreté na Bratislavu.

 

V hlavnom meste Slovenska sa od 30. januára do 2. februára konal európsky šampionát v tomto športe. Svoje zastúpenie na ňom malo aj vtedajšie Československo, ktoré v kategórii mužov vkladalo najväčšie nádeje do 22-ročného Karola Divína.

Na divákov i športovcov čakal v roku 1958 vynovený bratislavský zimný štadión, ktorý prešiel rozsiahlymi úpravami. Slovenský reprezentant prichádzal na tieto majstrovstvá vo veľkom očakávaní. Na svojom konte mal vtedy už tri bronzové a jednu striebornú medailu z majstrovstiev Európy (ME). Najcennejší kov chcel získať už vo Viedni v roku 1957, tam to však nevyšlo.

"Po voľných jazdách mužov na majstrovstvách Európy v Bratislave zavládla na zimnom štadióne eufória. Tisícky divákov nadšene tlieskali československému reprezentantovi Karolovi Divínovi, ktorý zvíťazil a získal svoju prvú zlatú medailu z európskeho šampionátu," uvádza sa v správe z archívu TASR.

Divín tak porazil svojho veľkého súpera Alaina Gilettiho, ktorý skončil druhý a o stupienok nižšie sa umiestnil ďalší Francúz Alain Calmat. Československo vtedy získalo aj druhú zlatú medailu vďaka športovému páru Věra Suchánková – Zdeněk Doležal.

 

FOTO: Z tréningu ME. Karol Divín /ČSR/ vo voľnej jazde. Foto: Archív TASR, 30.januáa 1958.

 

Bratislavský šampionát dodal Divínovi veľký impulz do ďalšej športovej kariéry. Svojimi výkonmi inšpiroval aj vtedy sedemročného Ondreja Nepelu, ktorý vraj súťaže sledoval zo zatajeným dychom. Československý reprezentant, krasokorčuliarsky elegán Karol Divín patril v tom čase medzi svetovú špičku. Čakali na neho ďalšie úspechy vrátane medaily zo zimných olympijských hier.

Karol Divín Finster sa narodil 22. februára 1936 v Budapešti (dnes Maďarsko). Neskôr sa presťahoval do Plzne a Prahy a odtiaľ putoval za výbornými podmienkami na krasokorčuľovanie do Bratislavy.

Mladý Karol Divín pôsobil v Slovane a vo farbách tohto klubu dosiahol aj väčšinu úspechov kariéry. Medailové úspechy žal od roku 1954, keď na majstrovstvách Európy v talianskom Bolzane získal bronz. Z rovnakého kovu sa tešil aj nasledujúce dva ročníky a v roku 1958 vystúpil na kontinentálnom šampionáte v Bratislave na zlatý vrchol.

 

FOTO: Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní pokračovali voľnými jazdami mužov. 158 Sústredene pozoruje Karol Divín spolu s otcom svojich súperov na ľade. Foto: Archív TASR, 31.januára 1958.

 

Na ME získal celkovo osem cenných kovov, na majstrovstvách sveta v roku 1962 skončil druhý a o dva roky neskôr si vybojoval bronz. Vrchol jeho kariéry však prišiel na zimných olympijských hrách (ZOH) v americkom Squaw Valley, o ktoré paradoxne takmer prišiel.

Divín bol pred olympiádou v roku 1960 vo vrcholnej forme, keď začiatkom roka na majstrovstvách Československa skočil trojitého rittbergera. Tento skok ho však takmer stál účasť na najväčšom športovom sviatku, pretože necelý mesiac pred olympiádou sa zranil. Na olympiádu však nakoniec vycestoval a v Squaw Valley uspel a získal striebornú medailu.

Súťažil až do roku 1964, keď okrem bronzu na MS získal aj jedenásty titul v rade na majstrovstvách Československa. Neskôr pôsobil ako úspešný tréner v Kanade a taktiež súťažný rozhodca. Žije v Brne v Českej republike. Počas galavečera Klubu športových redaktorov "Športovec roka 2015" mu udelili titul slovenská Športová legenda.

 

FOTO: Zimný štadión v Bratislave je ozajstným druhým domovom dvojnásobného majstra Európy v krasokorčuľovaní, 23 ročného Karola Divína. Okrem prednášok na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, strávi na štadióne prevažnú väčšinu dňa. Tieto skoky musí Divín denne opakovať niekoľko ráz ešte plných 10 týždňov, aby sa mu bezchyby vydarili na ZOH v Squaw Vally. Foto: Archív TASR, 12.decembra 1959.