Rok 1947: Bratislavské učiteľky si založili svoj spevokol

     Spevokol bratislavských učiteliek sa začal formovať v polovici decembra 1946. Z prvej hlasovej skúšky (forma dnešného konkurzu) si nastávajúci dirigent spevokolu, profesor bratislavského konzervatória Jozef Weber vybral 103 učiteliek, ktoré hlasovo zodpovedali zborovému spevu.

     Historicky prvým vystúpením Spevokolu bratislavských učiteliek, bolo účinkovanie na Festivale slovenskej piesne 11. mája 1947 v Národnom divadle. Nasledovali vystúpenia pre pracujúcich v najväčších závodoch v meste – bývalom Stollwercku, Matadorke a pod. Umelecký rast spevokolu od začiatku závisel od Povereníctva školstva, ktoré ho  finančne podporovalo a staralo sa aj o to, aby vhodnou úpravou rozvrhu hodín umožnilo členkám riadnu dochádzku na skúšky.

     Po tragickom úmrtí dirigenta J. Webera sa zboru v rokoch 1952-1958  ujal  dr. Viliam Fedor, v rokoch 1958- 1971 ho viedol docent Bohuslav Valašťan. Spevácky zbor sa pravidelne zúčastňoval popredných umeleckých súťaží. V repertoári sa objavovali stále nové a nové skladby.

     V marci 1960 Spevokol bratislavských učiteliek usporiadal dva premiérové koncerty vo vypredanej Koncertnej sieni Čs. rozhlasu v Bratislave. V lete 1960 zbor po prvýkrát vystúpil na koncerte v zahraničí – v maďarskom Šoproni. Úroveň zboru vzrastala  a o účinkovanie v ňom začali prejavovať záujem aj mimobratislavské učiteľky.

     Zbor získal v roku 1963 titul Brigáda socialistickej práce a Kolektív XII. jazdu KSČ. V marci 1964 zvíťazili na súťaži bratislavských speváckych zborov Zlatý veniec, ktorá sa každoročne konala pri príležitosti oslobodenia Bratislavy Sovietskou armádou. Dňa 29. apríla 1967 udelil spevokolu prezident republiky vyznamenanie Za vynikajúcu prácu.

     Aj napriek mnohým úspechom začal Spevokol bratislavských učiteliek stagnovať po materiálnej a organizačnej stránke. Po rôznych reorganizáciách v štátnej správe sa dostal mimo dosah inštitúcií, ktoré ho pred tým finančne podporovali. Zbor mal nejasnú perspektívu, došlo k fluktuácii členiek. Pomocnú ruku im v roku 1970 podala umelecká rada Speváckeho zboru slovenských učiteľov, ktorá odporučila Ministerstvu školstva zaradiť zbor pod správu ich Domova SZSU v Trenčianskych Tepliciach. Ministerstvo sa s týmto návrhom stotožnilo a Spevokol bratislavských učiteliek tak získal nového zriaďovateľa.

     Novou dirigentkou spevokolu sa v roku 1971 stala absolventka dirigovania na VŠMU Elena Šarayová-Kováčová, ktorá súčasne viedla Bratislavský detský zbor a Ženský komorný orchester. Po 25 rokoch úspešného účinkovania sa Spevokol bratislavských učiteliek pretransformoval na celoslovenský spevácky zbor Ozvena. Prvé koncerty Ozveny sa uskutočnili už po polročnom tréningu na celovečernom koncerte v máji 1972 v Novej Dubnici a v júni na výchovných koncertoch v Šuranoch.