Rok 1946: Na pražskom zjazde vzniká jednotné Revolučné odborové hnutie

Rozvoj priemyselnej revolúcie a masové zakladanie výrobných podnikov v 19. storočí prispeli k rapídnemu nárastu počtu robotníkov. Pracovné podmienky vo fabrikách neboli vždy vyhovujúce.  Prvé odborárske organizácie vznikli už v druhej polovici 19. storočia. Rozvoj odborárskeho hnutia nezastavili ani dve svetové vojny v 20. Storočí.

V bývalom Československu sa odborové organizácie zakladali predovšetkým v priemyselne vyspelejších Čechách a na Morave, na Slovensku to bolo hlavne v priemyselných oblastiach stredného a východného Slovenska - Podbrezová, Martin, Považská Bystrica, oblasť horného Ponitria, Krompachy a vo veľkých mestách - v Bratislave a v Košiciach.

Počas druhej svetovej vojny boli odborári na území Protektorátu Čechy a Morava združení v dvoch organizáciách - v odboroch manuálne pracujúcich a v odboroch verejných zamestnancov. Na území Slovenska pracovali odbory pomocou závodných výborov a dôverníckych zborov v jednotlivých podnikoch.

Ešte počas vojny prejavovalo o odbory veľký záujem moskovské vedenie Komunistickej strany Československa . Práve komunisti mali výrazný vplyv v tzv. Červených odboroch a po oslobodení v roku 1945 sa chopili iniciatívy smerujúcej k vybudovaniu jednotnej odborovej organizácie, v ktorej by mohli mať svoj vplyv.

Podľa predstáv KSČ mali byť nové odbory organizované na priemyselnom základe, vylúčil sa vznik cechov a profesijných združení, nová odborová organizácia nemala rozlišovať medzi manuálne a duševne pracujúcimi.

Ďalšou snahou komunistov  bolo obmedziť pôsobnosť závodných rád. Tieto útvary začali vznikať hlavne v posledných mesiacoch vojny a spoločne so závodnými milíciami preberali kontrolu v podnikoch. Napriek tomu, že ich zakladanie podporila a upravila smernica Ústrednej rady odborov, bola ich úloha v podnikoch nejasná a nejednoznačná.

Už na konci roka 1945 fungovalo v Čechách centralizované odborové hnutie - Revolučné odborové hnutie. Na Slovensku sa základy jednotnej odborovej organizácie položili počas Slovenského národného povstania , najmä na konferencii závodných výborov a dôverníckych zborov v Podbrezovej v októbri 1944.

Vznik jednotnej odborovej ústredne v oslobodenom Československu zavŕšil Prvý všeodborový zjazd, ktorý sa konal v Prahe v dňoch 19. - 22. apríla 1946. Zúčastnilo sa na ňom 1237 delegátov zastupujúcich takmer 1,7 milióna odborárov z Čiech a Moravy a 240.000 odborárov zo Slovenska.

Význam odborového zjazdu podčiarkla prítomnosť predsedu vlády, ministra národnej obrany, ministra financií a ministra zahraničných vecí spoločne s predstaviteľmi strán združených v Národnom fronte Čechov a Slovákov.

Revolučné odborové hnutie malo približne tú istú politiku ako KSČ. Až do roku 1989 bolo najmasovejšou spoločenskou organizáciou v bývalom Československu. Po novembri 1989 sa stalo predmetom ostrej kritiky a postupne zaniklo. Na území Slovenska zastupuje odborárov v súčasnosti Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky.