Rimavská Baňa: Miestny kostol zaujal spisovateľa A.Jiráska
Dedinka v okrese Rimavská Sobota bola v stredoveku mestečkom s výsadami krupinského typu. Tieto práva jej boli udelené v roku 1268 a v nasledujúcom období sa stala v rámci vtedajšieho Rimavského panstva druhou najvýznamnejšou obcou.
![](https://vtedy.sk/scalr/640/427/1500457192819.jpg)
„Mohla sa stať banským mestom, no vo svojom nádejnom vývoji ustrnula predovšetkým pre skorý úpadok baníctva. Banské podnikanie si v jej chotári, ako o tom svedčia aj banícke nástroje na obecnom pečatidle z roku 1544, zachovalo určité tradície až do polovice 16. storočia,“ uvádza historik Leon Sokolovský v knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803.
Nové pokusy o otváranie banských diel na území obce boli podľa jeho slov ešte aj v 18. storočí. V súčasnosti však už v jej katastri žiadna banská činnosť neprebieha.
V okolí Rimavskej Bane sa ťažil najcennejší kov – zlato, pričom historické doklady o existencii zlatých baní sa podľa Sokolovského zachovali z druhej polovice 13. storočia. Okrem nich sa však v obecnom chotári nachádzala i baňa, v ktorej sa ťažila železná ruda.
Nové pokusy o otváranie banských diel na území obce boli podľa jeho slov ešte aj v 18. storočí. V súčasnosti však už v jej katastri žiadna banská činnosť neprebieha.
V okolí Rimavskej Bane sa ťažil najcennejší kov – zlato, pričom historické doklady o existencii zlatých baní sa podľa Sokolovského zachovali z druhej polovice 13. storočia. Okrem nich sa však v obecnom chotári nachádzala i baňa, v ktorej sa ťažila železná ruda.
![](https://vtedy.sk/scalr/640/427/1500457406459.jpg)
Najcennejšou pamiatkou bohatej histórie Rimavskej Bane je opevnený evanjelický kostol, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Medzi ďalšie historické budovy patria objekty bývalej fary, ľudovej školy a obecná radnica, pochádzajúca z roku 1927.
Už v roku 1928 tam ochotníci zahrali prvé dve divadelné predstavenia. Ochotnícke divadlo v Rimavskej Bani fungovalo celé desaťročia, bohužiaľ, v súčasnosti už nie je aktívne.
“Na jej priečelí je umiestnená pamätná tabuľa významnému rodákovi Jurajovi Palkovičovi, ktorý bol spisovateľom, básnikom, dramatikom a profesorom na evanjelickom lýceu v Bratislave,“ hovorí starostka .
![](https://vtedy.sk/scalr/640/427/1500457504867.jpg)
Zaujímavosťou je história školstva a staré pivnice
Na tradície nadväzuje súčasná Základná škola (ZŠ) s materskou školou Juraja Palkoviča. Budova, v ktorej ZŠ sídli v súčasnosti, bola postavená v 50. rokoch 20. storočia a prví žiaci do nej nastúpili v školskom roku 1957/58.
„Máme tu napríklad budovu starej ľudovej školy, ktorá je však v zlom technickom stave. Možno niekedy v budúcnosti sa ju snáď podarí opraviť a bolo by pekné, keby v nej vzniklo múzeum rimavskobanského školstva, prípadne celej obce," priblížila starostka Elena Polóniová .
![](https://vtedy.sk/scalr/640/427/1500457608975.jpg)
Pivnice sú sústredené priamo v centre obce v kopci, na ktorom stojí kostol. Je ich približne 12, niektoré z nich sú využívané, iné chátrajú.Celá parcela je vo vlastníctve obce, ale jednotlivé pivnice patria občanom. Starostka uviedla, že jednu z nich by radi v budúcnosti sprístupnili a našli jej vhodné využitie.
Jedna z najzachovalejších pivníc patrí miestnemu obyvateľovi Milanovi Kušpálovi. "Pivnicu užíval môj kamarát, po ňom som ju prebral ja. Dal som ju do poriadku, vyčistil, osadil som nové dvere a začal som ju využívať na skladovanie vína. Dúfam, že tu bude dobre kvasiť a chcem ho tu i stáčať," uviedol Kušpál s tým, že v budúcnosti mieni zrenovovať aj ďalšiu, menšiu pivnicu v kopci.
V Rimavskej Bani žije v súčasnosti zhruba 530 obyvateľov a miera nezamestnanosti dosahuje podľa slov starostky zhruba 15 percent. Najväčšími zamestnávateľmi v dedine sú poľnohospodárske družstvo Agrokol, drevosklad Lesov SR a drevospracujúca spoločnosť Rimadrev. Medzi významných zamestnávateľov patrí aj miestna ZŠ.
![](https://vtedy.sk/scalr/640/427/1500457722334.jpg)
Opevnený gotický kostol zaujal spisovateľa A.Jiráska
Pamiatka je zo 14. storočia a je najvýznamnejšou zachovanou pamiatkou obce Rimavská Baňa. Zborová farárka Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi Rimavské Brezovo, Janka Miháliková zdôrazňuje, že kostol národnou kultúrnou pamiatkou je z dvoch dôvodov.
„Prvou je, že sa tu nachádzajú stredoveké nástenné maľby s ladislavovskou legendou z rokov 1360 až 1380. Okrem toho je však v kostole i mobiliár, teda hnuteľné národné kultúrne pamiatky. Je to barokový oltár, baroková kazateľnica a gotická krstiteľnica,“ priblížila Miháliková.
![](https://vtedy.sk/scalr/640/427/1500457835938.jpg)
Chrám bol pôvodne katolícky, počas reformácie však prešiel do rúk protestantov. V tom čase boli zatreté fresky, pribudli empory a kazetový strop. Ten je v súčasnosti demontovaný a v ateliéri sa začala jeho rekonštrukcia, ktorá potrvá niekoľko rokov.
V kostole sa pôvodne nachádzal i historický organ, avšak podľa jej slov bol v 90. rokoch demontovaný so zámerom rekonštrukcie a za nejasných okolností sa stratil. Dnes je preto v chráme len jeho drevená napodobenina, ktorú vyrobil predchádzajúci farár.
Rimavskobanský kostol zaujal aj českého spisovateľa Aloisa Jiráska, ktorý obec navštívil v roku 1897 pri zbieraní materiálu pre svoju trilógiu z husitských čias pod názvom Bratstvo. Do priestoru opevneného chrámu umiestnil jednu zo scén druhej knihy, kedy sa v ňom obyvatelia Rimavskej Bane bránia pred útokom oddielu vojska Jána Hunyadiho.
![](https://vtedy.sk/scalr/640/427/1500457907621.jpg)