Sekcia

Režisér Juraj Herz odišiel do filmového neba

Režisér, scenárista a herec známy na Slovensku a predovšetkým v zahraničí zomrel vo veku 83 rokov.

FOTO: Filmový režisér Juraj Herz, ktorý žil od roku 1987 v SRN, sa zúčastnil ako hosť 2. ročníka Medzinárodného festivalu filmových klubov v Banskej Bystrici. Na snímke počas stretnutia s novinármi v tlačovom stredisku festivalu 16. mája 1996. Foto: Archív TASR, autor J.Ďurník, 16.mája 1996.

 

"Slovenská i česká kinematografia pred chvíľou utrpela nenahraditeľnú stratu. Jeden z najúžasnejších režisérov, akých som kedy stretol, pán Juraj Herz, odišiel do režisérskeho neba. Nikdy na teba nezabudnem Juraj, ďakujem, že som Ťa poznal a že som mohol s Tebou pracovať. Odpočívaj v pokoji," napísal herec Andrej Hryc na svojom facebookovom profile.

Juraj Herz, rodák z Kežmarku (4. septembra 1934), žil v Prahe, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Následne pôsobil krátko v divadle Semafor, neskôr ako asistent réžie a režisér Filmového štúdia na Barrandove. V roku 1987 sa po mnohých príkazoch, zákazoch a zásahoch do svojich filmov rozhodol emigrovať do Nemeckej spolkovej republiky (NSR).

Po režisérskom debute v roku 1965 (Sběrné surovosti) natočil o rok neskôr prvý celovečerný film Znamení raka (1966). Nasledovala takmer šesťdesiatka hraných a dokumentárnych filmov, ktoré žali úspechy v zahraničí: Spalovač mrtvol (1968) – film navrhnutý na Oscara, televízny film Sladké hry minulého léta (1969) – Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo, Petrolejové lampy (1971) – premietané na Filmovom festivale vo francúzskom Cannes, Morgiana (1972) – Zlatý Hugo Filmový festival Chicago v USA a ďalšie.

Medzi jeho známe a divácky obľúbené filmy patrili: komédie Holky z porcelánu (1974), Holka na zabití (1975), Den pro mou lásku (1976), rozprávky Panna a netvor a Deváté srdce (obe 1978) či komédie Buldoci a třešně (1981) a Sladké starosti (1984).

Medzi jeho posledné filmy patril horor T.M.A. (2009), Habermannův mlýn (2010) - film bol nominovaný na Českého leva - a autobiografický film Čestný občan - desaťminútový film, súčasť celovečerného filmu Slovensko 2.0 (2013).

Dielo Juraja Herza ocenili na viacerých filmových festivaloch - v americkej Atlante, Chicagu, v talianskom Sorrente, v španielskom Madride, českých Karlových Varoch a vo švajčiarskom Montreaux. Cenu za celoživotné dielo mu udelili na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v českom Zlíne (2004) či na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (2009). V rovnakom roku získal Cenu za dlhodobý prínos českému filmu od Českej filmovej a televíznej akadémie. V máji 2011 si prevzal titul Čestný občan mesta Kežmarok.