Sekcia

Rok 1947: Začína sa presídľovanie občanov maďarskej národnosti

V apríli 1947 sa začala výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Do decembra 1948 bolo z ČSR vysídlených 89 660 osôb maďarskej národnosti.

     Československý prezident Edvard Beneš začal po prvý raz o vysídlení Maďarov z ČSR verejne hovoriť v decembri 1943 v Moskve. Sovietske vedenie súhlasilo, ale presídlenie malo byť spojené s výmenou obyvateľstva, z Maďarska mali prísť do ČSR Slováci.

    

     Požiadavka na vysídlenie maďarskej a nemeckej menšiny sa dostala aj do programového dokumentu prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov -  Košického vládneho programu (5. apríl 1945). ÚV KSS poverilo ešte v apríli 1945 Gustáva Husáka (v tom čase stál na čele Povereníctva pre veci vnútorné), aby vypracoval plán vysídlenia Maďarov zo Slovenska.

     Vysídlenie sa malo uskutočniť v dvoch etapách. V prvej by zo Slovenska odišli Maďari, ktorí sa prisťahovali na územie pripojené k Maďarsku po 2. novembri 1938. V druhej etape sa mali vysídliť tí, ktorí sa previnili proti republike a jej demokratickému zriadeniu, boli členmi nyilasských alebo iných maďarských organizácií, a tí, ktorí boli trestnoprávne stíhaní a odsúdení.

Presídľovanie Maďarov zo Slovenska započalo. Zábery z obce Veľký Máčad (Veľká Mača, okres Galanta), odkiaľ sa presídli 33 maďarských rodín. Hlavná ulica vo Veľkom Máčade, odkiaľ sa presídľujú Maďari. Foto: archív TASR, autor K. Cích/9. apríla 1947

     Smelší plán presídlenia predstavil minister financií čs. vlády a predstaviteľ Demokratickej strany Vavro Šrobár. Vo svojom transfere obyvateľstva navrhoval vysídliť do Maďarska z každej slovenskej obce, kde žilo aj obyvateľstvo maďarskej národnosti až 70% Maďarov - predovšetkým zámožnejšie vrstvy (obchodníkov, fabrikantov, statkárov, inteligenciu, bohatších roľníkov, zemanov, šľachtu, kolaborantov a záškodníkov). Za výhodu takéhoto vysídlenia považoval skonfiškovaný majetok, ktorý odhadol na 4 miliardy korún zisku pre ČSR.

 

     Dohodu o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom podpisovali v Budapešti 27. februára 1946 čs. štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Vladimír Clementis a maďarský minister zahraničných vecí János Gyöngyösi. V Dohode bola zakotvená možnosť dobrovoľného presídlenia Slovákov z Maďarska do Československa, ale umožňovala aj čs. vláde zriadiť a vyslať do Maďarska zvláštnu komisiu, ktorá by mala právo viesť nábor medzi Slovákmi v Maďarsku, aby sa prihlásili na presídlenie.

Presídľovanie Maďarov zo Slovenska započalo. Zábery z obce Veľký Máčad (Veľká Mača, okres Galanta), odkiaľ sa presídli 33 maďarských rodín a zo stanice Diasek, kde sa presídlenci nakladali na vagóny. Ako vidieť presídlenci si môžu so sebou vziať všetko. Foto: archív TASR, autor K. Cích/9. apríla 1947

    

     Kým presídľovanie maďarských Slovákov do ČSR bolo dobrovoľné, premiestňovanie občanov maďarskej národnosti riadili čs. úrady. Tie podľa svojej vôle určovali koho presídlia. Menné zoznamy odovzdala čs. vláda maďarskej strane 26. augusta 1946.

     Výmena obyvateľstva prebiehala od apríla 1947 do decembra 1948. Z ČSR bolo vysídlených 89 660 občanov maďarskej národnosti. Z Maďarska prišlo do ČSR 71 787 Slovákov.

Presídľovanie Maďarov zo Slovenska započalo. Zábery z obce Veľký Máčad (Veľká Mača, okres Galanta), odkiaľ sa presídli 33 maďarských rodín a zo stanice Diasek, kde sa presídlenci nakladali na vagóny. Ako vidieť presídlenci si môžu so sebou vziať všetko. Foto: archív TASR, autor K. Cích/9. apríla 1947