Rok 1963: Pomník pre národného buditeľa Jána Kollára

     Autorom bronzovej Kollárovej sochy je akademický sochár, zaslúžilý profesor Fraňo Štefunko. Na slávnostné odhalenie pomníka, ktoré sa konalo pri príležitosti 170. výročia narodenia Jána Kollára prišla i pravnučka Jána Kollára pani Ľudmila Schnabelrauchová s manželom a dcérou z Weimaru.

Buditeľ Ján Kollár

     Evanjelický kňaz, národný buditeľ, slavista, obrodenecký básnik, filozof, filológ a etnograf Ján Kollár bol ideológom slovanskej vzájomnosti. Narodil sa 29. júla 1793 v Mošovciach. Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812-1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1817-1819 v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene. Od roku 1819 sa začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom.

     Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho či Lajosa Kossutha, vtedy ešte Slovákov.

Dôverník vlády pre veci slovenské

      Počas a po revolučných udalostiach 1848-1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako "dôverník vlády pre otázky Slovenska", podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 ho vymenovali za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.
      

     Ján Kollár bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov. Zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči.Tak vznikol rozpor medzi ním a Ľudovítom Štúrom.

Básnik Ján Kollár

     Prvým literárnym dielom mladého poeta bola báseň Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), vydaná v rokoch 1811-1812. Do slovenskej literatúry sa zapísal predovšetkým básnickou skladbou Slávy dcéra. Dielo vyšlo po prvý raz v roku 1824 a malo 150 sonetov v troch spevoch. V rozšírenom vydaní v piatich spevoch a v 615 sonetoch vyšla Slávy dcéra v roku 1832.

     Ján Kollár sa okrem písania poézie i prózy venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktim. Pri písaní používal pseudonym Čechobratr Protištúrsky.

     Podstatnú časť diela Jána Kollára tvoria úvahy o jazyku a filozofické eseje, akými sú Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské (1823), Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie (1828), úvaha O literarnéj vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slavskými (1836) a zborník Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).
      

     Ján Kollár zomrel 24. januára 1852 vo Viedni vo veku 58 rokov.