Sekcia

Súčasťou imidžu básnika P. O. Hviezdoslava boli farebné mašle

Básnik, dramatik a prekladateľ Pavol Országh Hviezdoslav podstatným spôsobom zasiahol do všetkých oblastí slovenskej literárnej tvorby a kultúry na sklonku 19. a začiatkom 20. storočia.

 

     Pavol Országh sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Študoval na gymnáziu v dnešnom maďarskom meste Miškovec, na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na Právnickej akadémii v Prešove. V roku 1875 zložil advokátske skúšky v Budapešti.Ako právnik pôsobil v Martine, Senici, Námestove a v Dolnom Kubíne. Od roku 1904 sa venoval výlučne literatúre.
     Jednoslovným pseudonymom Hviezdoslav si Pavol Országh naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy posiatej množstvom hviezd a súhvezdí. Použil ho prvýkrát v roku 1877 v básnickom nekrológu za zosnulým Viliamom Pauliny-Tóthom a dôrazne ho používal na podpisovanie svojich diel až do konca života.

Pamiatky po básnikovi P. O. Hviezdoslavovi z Dolného Kubína. Dom v ktorom od r. 1900 do skonania žil a pracoval. Foto: archív TASR, autor J. Teslík/25. januára 1949
V budove Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne je umiestené Hviezdoslavovo múzeum. Foto: archív TASR/3. august 1959

 

     Prvú poéziu začal písať ako gymnazista v maďarčine a nemčine. Od roku 1867 tvoril už v slovenčine a tieto básne potom vydal v knižnom debute Básnické zbierky Jozefa Zbranského (1868).

     Najplodnejším obdobím Hviezdoslavovej básnickej tvorby boli dve desaťročia pobytu v Námestove (1879-1899), kedy vytvoril vrcholné lyrické a epické diela. Očarujúca hornooravská príroda, život a osudy prostého oravského človeka vtlačili jeho dielu originalitu a poetickú krásu. Príkladom je skladba Hájnikova žena (1884–1886), eposy Ežo Vlkolinský (1890) a Gábor Vlkolinský (1897–1899), lyrické cykly Sonety (1886) a Letorosty 1-3 (1885–1896), ako aj cykly prírodnej lyriky Prechádzky jarom (1898) či Prechádzky letom (1898 ). Popri lyrike a epike už ako zrelý umelec vytvoril drámu Herodes a Herodias (1909). Protestom proti krutosti prvej svetovej vojny sú jeho Krvavé sonety (1914). Písal aj tzv. príležitostné básne, v ktorých citlivo a neraz veľmi presne komentoval zdvihy a pády národného života v časoch jeho silnejúceho útlaku. Okrem toho preložil základné diela svetovej literatúry vrátane Alexandra Sergejeviča Puškina, Michaila Jurieviča Lermontova, Adama Mickiewicza, Juliusza Slowackého, Williama Shakespeara, Johanna Wolfganga von Goetheho, Imre Madácha, ako aj výber z lyriky Sándora Petöfiho, Jánosa Aranya a Friedricha Schillera.

 

     Básnik Pavol Országh Hviezdoslav zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne vo veku 72 rokov.
     

     O celoživotnom putovaní a manželstve básnika nám veľa prezradí zachovaná korešpondencia, uložená v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice. Nachádzajú sa tam aj fotografie jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry. Takmer na každej fotke má spisovateľ inú mašľu - svetlú, tmavú, károvanú, bez vzoru, bodkovanú. Tie boli súčasťou imidžu vždy upraveného elegána Pavla Országha Hviezdoslava.

Pamiatky po básnikovi P. O. Hviezdoslavovi z Dolného Kubína. Hviezdoslav ako 60 ročný. Foto: archív TASR, autor J. Teslík/25. januára 1949