Rok 1945:Bratislava si pripomenula 4. výročie napadnutia ZSSR
Dňa 22. júna si slovenskí politickí činitelia pripomenuli štvrté výročie napadnutia Zväzu sovietskych socialistických republík fašistickým Nemeckom.
Prepadnutím Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) v noci z 21. júna na 22. júna 1941, presne pred 75 rokmi, začala nemecká hitlerovská armáda realizovať plán Barbarossa - globálny útok proti ZSSR. Podľa smernice č. 21 mal byť Sovietsky zväz porazený počas jedného ťaženia s bleskovým priebehom (Blitzkrieg).
Nemecké vojská vrátane satelitov (Rumunsko, Fínsko, pripojili sa aj Taliansko, Maďarsko i vtedajšia Slovenská republika) napadli Sovietsky zväz bez vyhlásenia vojny. Nemecko tým jednostranne porušilo pakt o neútočení. Pre občanov ZSSR sa druhá svetová vojna (1939-1945) prepadom ich krajiny stala Veľkou vlasteneckou vojnou. V čase napadnutia malo velenie nacistických vojsk na hraniciach ZSSR k dispozícii 5,5 milióna vojakov, 2700 tankov a 5000 lietadiel. Proti nim mal Sovietsky zväz 2,9 milióna vojakov, 1800 ťažkých a stredných tankov a 1540 lietadiel novšej konštrukcie.
Stalin verí Hitlerovi
Hitlerovské vojská narazili na absolútne nepripravenú Červenú armádu. Ešte niekoľko dní pred útokom boli na rozkaz Josifa Vissarionoviča Stalina stiahnuté viaceré jednotky z bezprostredného pohraničia. Stalin slepo veril paktu známemu ako Molotov-Ribentrop, ktorý v roku 1939 uzavrel s Adolfom Hitlerom. Od prvých hodín po napadnutí nemeckí agresori zaznamenávali rýchly postup.
Plán Barbarossa
Smrteľné nebezpečenstvo zjednotilo ZSSR, Veľkú Britániu, USA a ďalšie krajiny do protifašistickej koalície. Plán Barbarossa bol najväčšou útočnou operáciou v dejinách ľudstva na fronte širokom niekoľko tisícok kilometrov. Stalin nebral do úvahy varovania rozviedky, ani západných predstaviteľov. Odmietol uveriť, že sa útok blíži aj po tom, čo nemecký dezertér prezradil presný dátum a čas - 22. jún 1941, štyri hodiny ráno.
Veľké straty - z 2,9 milióna vojakov razom 800 tisíc
Červená armáda Sovietskeho zväzu od prvých hodín vojny trpela veľkými stratami - mnohí vojaci zahynuli, obrovské množstvo padlo do zajatia. Wehrmacht sa denne posúval do vnútrozemia Sovietskeho zväzu o desiatky kilometrov. Nemeckú ofenzívu zastavili až obranné opatrenia počas zimného ťaženia (1941/1942) Nemcov na Moskvu. Vtedy prvýkrát padol mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády.
Nastupuje sovietska ofenzíva
Ďalšiu tvrdú ranu dostali Nemci pri Stalingrade na prelome rokov 1942/1943. O zlom sa pokúsili počas letnej ofenzívy pri kurskom oblúku. Aj tam už však sovietska obrana stála na pevných základoch a nemeckému náporu v najväčšej tankovej bitke ľudstva odolala, prešla do definitívneho protiútoku, postupovala cez celú Európu a v máji 1945 dobyla Berlín.
