V Krompachoch otvorili Múzeum revolučného robotníckeho hnutia
V predvečer 40. výročia založenia KSČ, v sobotu 13. mája, otvorili v Krompachoch Múzeum revolučného robotníckeho hnutia na Spiši. Je umiestené v dome, na nádvorí ktorého pred 40 rokmi zabili žandári 4 robotníkov a 18 zranili.
Veľká vzbura, ktorú vyvolali ženy robotníkov tamojších železiarní, vypukla v Krompachoch 21. februára 1921. Privolaní žandári chceli ženy rozohnať, ale na nádvorí železiarní sa zhromaždili už aj robotníci.
Veliteľ žandárov dal povel strieľať, štyria robotníci zahynuli a 18 utrpeli zranenia. Robotníkom sa však podarilo vtrhnúť do budovy a zabili zástupcu riaditeľa a hlavného slúžneho. V nasledujúci deň bolo vyhlásené stanné právo a zatknutých bolo 64 robotníkov, ktorých neskôr odsúdili na viacročné väzenie.
Podľa historických prameňov bezprostredným impulzom vzbury bolo zníženie prídelu potravín pre zamestnancov tamojších hút. Práve 21. februára 1921 sa pred budovou riaditeľstva Krompašskej pohornádskej účastinnej spoločnosti (vtedy najväčšieho hutníckeho podniku na Slovensku) zhromaždil nespokojný dav žien, ku ktorým sa pridali aj muži. Aj keď riaditeľ železiarní delegácii vysvetľoval, že o prídelových dávkach rozhoduje Obilný ústav v Bratislave, vášne davu naberali na intenzite a bolo počuť aj protičeskoslovenské výpady v maďarčine. Davová psychóza po rozšírení nepravdivej poplašnej správy o zbití a uväznení jedného z robotníckych dôverníkov vyvrcholila do tragédie.
Vláda nasadila armádu. Na podporu štrajkujúcich v Krompachoch – tí štrajkovali až do 17. marca 1921 - sa začal generálny štrajk v Slovinkách, Gelnici, Smolníku a Prakovciach. K protestom došlo aj v Košiciach, Banskej Bystrici i v ďalších mestách. Po udalostiach ustanovili parlamentnú vyšetrovaciu komisiu a prípad mal dohru pred Najvyšším súdom v českom Brne.
Fabriku, ktorá bola na prelome 19. a 20. storočia najväčšou železiarňou v bývalom Uhorsku, v roku 1923 demontovali. Nastalo obdobie vysťahovalectva a biedy.
