Sekcia

Naše sklárske výrobky si razia cestu do celého sveta

Sklársky podnik v Katarínskej Hute získal v roku 1957 viacero ocenení. Stal sa "Vzorovým exportným závodom, získal Červenú zástavu vlády a Ústrednej rady odborov.

 

     Slovenský sklársky podnik v Katarínskej Hute dodal vlani do zahraničia navyše plánu kvalitné úžitkové hladké a ušľachtilé sklo v hodnote dva a pol milióna Kčs. Tento rok pri zvýšených úlohách dodajú na export výrobky navyše plánu za tri milióny Kčs.

Brusič Štefan Tóth pri brúsení krištálovej vázy. Foto: archív TASR, autor K. Cích/24. apríla 1957

 

     Sklársky závod v Katarínskej Hute patrí k najstarším na strednom Slovensku. Vysoká úroveň sklárskych výrobkov im otvorila cestu do 30 štátov Európy, Ameriky a Austrálie. Dlhoročné obchodné styky udržujú sklári najmä s obchodníkmi vo Veľkej Británii, kde s úspechom predávajú rôzne druhy kalíškovín, vínové i likérové súpravy. Do USA, Nemecka, Belgicka a ďalších krajín vyvážajú zase moderne upravené olovnaté sklo.

Šikovné ruky Márie Švoňovovej ozdobujú kalíškovinu. Foto: archív TASR, autor K. Cích/24. apríla 1957

 

     Závod na výrobu skla v Katarínskej Hute založili v roku 1841 bratia Kuchynkovci. Už v roku 1843 získali ich výrobky zlatú medailu na zemskej výstave v Budapešti. V roku 1849 podnik prebral Ján Kožuch (zať zakladateľa), obchodník so sklom v Budapešti a zároveň majiteľ železiarskeho závodu v Cinobanskej Maši, ktorý vyrábal náradie pre potreby sklární.

     Začiatkom 20. storočia vznikla zo sklární účastinná spoločnosť Kossuch Glass. Výrobky závodu sa vyvážali do celej Európy, hlavne však na Balkán, Egypta a Perzie. Prvé problémy so stratou obchodných trhov prišli po prvej svetovej vojne. Balkán nahradili trhy západnej Európy (Nemecko, Taliansko, Anglicko, Francúzsko, USA i Austrália). Po druhej svetovej vojne bola skláreň pod národnou správou a v roku 1948 ju znárodnili. Počas éry socializmu smeroval odbyt z Katarínskej Huty prevažne do západných krajín.

Výrobky sklárne v Katarínskej Hute sú známe nielen v našej vlasti, ale ich dobré meno a obľuba sa šíri po celom svete. Foto: archív TASR, autor K. Cích/24. apríla 1957