Sekcia

Rok 1948: Spustila sa výroba krému, ktorý sa stal legendou

Ochranný krém na ruky – Indulona, bol jeden z prvých čs. výrobkov svojho druhu, ktorý sa vyrábal v sterilnom prostredí. Tento fakt stojí za množstvom jeho "zázračných" účinkov.

 

     Len máloktorý výrobok z čias budovania socializmu sa tešil „dobrému zdraviu“ a prežil rok 1990. Ochranný krém na ruky – Indulona, z bývalej Slovakofarmy Hlohovec, to šťastie mal. „V prostredí totalitného plánovitého hospodárstva sa správala ako klasický kapitalistický produkt. Vyrobila si meno, značka sa predávala a aj dnes je pojmom“, myslí si Richard R. Senček, jeden z autorov publikácie Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska.

Krém, ktorý všetci fasovali

     Krém, ktorý sa popri industriálnej paste Solvina a ďalšími ochrannými pomôckami „fasoval“ v rámci zabezpečenia ochrany zdravia pri práci vo všetkých veľkých podnikoch a organizáciách si to poistil aj „zázračnými“ vlastnosťami, ktoré sú podľa odborníkov iba chimérou. Okrem medicínskych účinkov ju ľudia využívali aj v domácnostiach na ošetrenie rôznych predmetov, nábytku i topánok, dokonca sa tvrdilo, že v prípade núdze si ju môžu ľudia natierať na chlieb a konzumovať. V armáde údajne slúžila aj ako alternatíva na vyprážanie.

Zázrak bez konzervantov

     „Základnou výhodou krému bolo to, že sa vyrábala v sterilnom prostredí, výrobný proces bol kontrolovaný a udržiavala sa vysoká čistota. To vtedy nebolo bežné“, myslí si Richard R. Senček. Tajomstvo jej kvality spočívalo aj v tom, že sa pri výrobe nepoužívali konzervačné látky a parfumované zložky boli na prírodnej báze. Základnou surovinou sa stala prírodná vazelína a čistená voda z artézskych studní.

Záber z výroby ochranných mastí Indulona. Vyrába sa jej už desať druhov. Každý druh chráni pokožku proti škodlivým vplyvom určitého prostredia. Na obrázku homogenizovanie masti na trojvalci. Foto: archív TASR, autor L. Roller/12. marca 1958

 

Ruky robotníkov trpia 

     Vojnou zničené Československo začalo vo veľkom industrializovať svoje územie. Budovali sa veľké podniky, nové bane, zakladali sa družstvá, stavali sa elektrárne, priehrady...To všetko často bez vhodných výrobných a ochranných prostriedkov. Tým hlavným zostávali stále ruky robotníkov a poľnohospodárov. Táto drina sa čochvíľa začala prejavovať vysušenou a popraskanou pokožkou rúk. Koncom štyridsiatych rokov minulého storočia sa začalo viac hovoriť o dermatózach vo vybraných priemyselných odvetviach a poľnohospodárstve. Objavovali sa odborné práce  zamerané na diagnostiku, klinickú časť, terapiu i prevenciu.

Ústav na choroby z práce

     V bývalom Československu boli podobné štúdie a praktická aplikácia zásad ochrany zdravia pri práci rozpracované v Baťovej nemocnici v Zlíne. Vznikol  aj Vedecký ústav pre priemyslové zdravotníctvo, jeho prednostom bol dermatológ MUDr. Jan Roubal. Ešte pred vynájdením Indulony sa v Blansku v pobočnom závode Spolku pro chemickou a hutní výrobu vyrábali ochranné masti značky Alice. Jedným z autorov bol prednosta kožnej kliniky v Olomouci dermatológ MUDr. Gustav Lejhanec. Práve spomínaní lekári stáli aj pri zrode prvej receptúry novej ochrannej masti. Prechodne boli výrobou poverené výrobné družstvo Golgot v Prahe a Lučobné a farmaceutické závody n. p. Likier – závod Piešťany. Podnik Slovakofarma Hlohovec vznikol až 1. januára 1950, takže ochranný krém v jeho základnej forme pre celé Československo sa v Hlohovci vyrábal až po roku 1950. Jeho názov odvodili od slova industrializácia, ktorá bola v tom období politickým programom.

Ochrana pokožky spočíva v tom, že po natretí čistej pokožky ochrannými masťami Indulona sa na nej vytvorí filmový povlak, ktorý bezpečne chráni pokožku 4 - 6 hod. proti účinku škodlivých látok. Na obrázku plnenie ochranných mastí Indulona automatickou plničkou. Foto: archív TASR, autor L. Roller/12. marca 1958

 

Krém bez názvu, ale s dobrými účinkami 

     Krém sa v prvopočiatkoch výroby, ktorý sa datuje aj k 21. máju 1948, vyrábal a distribuoval po krajine do veľkých fabrík bez názvu, ale ľudovo sa nazýval  aj „zázračný krém“. Názov vymysleli až keď sa dostal do voľného predaja. Prvú ochrannú známku „Indulona“ vlastnili od polovice roka 1949 do roku 1950 Lučobné a farmaceutické závody, n. p. Likier – závod Piešťany. Od roku 1950 prešla ochranná značka do vlastníctva Slovakofarmy Hlohovec. Po presťahovaní výroby do Hlohovca sa začal aj vývoj nových druhov ochranných mastí. Nové druhy Indulony sa spočiatku vyvíjali v spolupráci s Ústavom galenickej farmácie Lekárskej neskôr Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (doc. PhMr. Ladislav Zathurecký) a Ústavom chemickej technológie organických látok v Bratislave (PhMr. Oldřiška Bauerová). Biologické hodnotenie pripravených vzoriek vykonával MUDr. Eugen Hegyi. Od roku 1952 sa potom začala archivovať aj výrobná dokumentácia.

Na scénu prichádza modrobiela tuba

     V roku 1958 sa dostala na trh univerzálna modrá Indulona (A/64), ktorú poznáme aj dnes. Veľkosériová výroba sa spustila v roku 1964. Do roku 1974 sa tento ochranný krém vyrábal ako liek na liečbu dermatóz. Bol sledovaný ako súčasť farmakoterapeutických správ podobne ako ostatné lieky. Potom bol preradený do skupiny kozmetických prípravkov s liečebnými účinkami. Popularitu mu zabezpečila dobrá účinnosť a dostupnosť. Zaujímavosťou je, že receptúra krému sa za celú jeho existenciu nezmenila, rovnako ako technologický postup. S dobou sa menili iba obaly.

Na snímke Elena Slaninová pri obsluhe kartónovacej linky. Foto: archív TASR, autor Š. Kačena/22. marca 1993