Hana Meličková bola prvou Slovenkou s hereckým vzdelaním
Dňa 27. januára 1900 sa v Martine narodila herečka, národná umelkyňa Hana Meličková. Patrila k formujúcim osobnostiam slovenského profesionálneho divadla.
Hana Meličková sa svojím hereckým majstrovstvom natrvalo zapísala do histórie nášho divadelného, rozhlasového, filmového a televízneho herectva. Bola prvou slovenskou profesionálnou, odborne pripravenou herečkou.
Hana Meličková sa narodila ako jedno z desiatich detí v rodine zbormajstra Jána Meličku, ktorý v nej vypestoval lásku k hudbe. Tej sa spočiatku aj venovala, neskôr ju zlákalo herectvo. V rokoch 1919-1923 študovala v Prahe hru na klavíri a herectvo, v rokoch 1923-1926 pracovala ako učiteľka na Župnej hudobnej škole v Martine.
Päťdesiat rokov v národnom divadle
Členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave bola Meličková v rokoch 1926-1976 (okrem vojnových rokov 1939-1946). Počas niekoľkých desiatok rokov umeleckého pôsobenia stvárnila takmer 300 postáv. Jej herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri – hrala úlohy tragické i komické. Stvárnila najväčšie postavy klasického repertoáru od autorov W. Shakespeara, H. Ibsena, O. Wilda, L. N. Tolstoja. Jej doménou sa stali ľudové postavy najmä v hrách slovenských klasikov J. G. Tajovského alebo P. O. Hviezdoslava.
Meličková účinkovalav rozhlase od jeho vzniku (1926), hrala vo filme a v televízii: Kozie mlieko (1950), Zemianska česť (1957), Jerguš Lapin (1960), Polnočná omša (1963), Ženský zákon (1967), Adam Šangala (1972), Piková dáma (1974), Osem žien (1974), Horali (1974) a i. Účinkovala aj v televíznych seriáloch Príbehy z lepšej spoločnosti (1969), Parížski mohykáni (1971), Straty a nálezy (1975).
Ocenenia za umeleckú činnosť
Za svoju umeleckú činnosť sa v roku 1951 stala Hana Meličková laureátkou Štátnej ceny, v roku 1955 zaslúžilou umelkyňou, v roku 1961 národnou umelkyňou. V roku 1970 dostala ocenenie za televíznu tvorbu Zlatý krokodíl.
Hana Meličková zomrela 7. januára 1978 v Bratislave iba dvadsať dní pred svojimi 78. narodeninami. Pochovaná je na národnom cintoríne v Martine.
Na bratislavskom sídlisku Dlhé diely je po nej pomenovaná ulica. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo v roku 2000 príležitostnú známku z emisného radu Osobnosti s jej vyobrazením v divadelnom kostýme.
