Osobnosti

Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry

Dňa 9. marca 1903 sa v meste Barton v americkom štáte Ohio narodil národný umelec, spisovateľ, učiteľ a politický pracovník Fraňo Kráľ.

Fraňo Kráľ patril k prvým predstaviteľom socialistického realizmu na Slovensku. Narodil sa do rodiny slovenského vysťahovalca Michala Kráľa a jeho manželky Evy. Prvé dva roky svojho života prežil na americkom kontinente, potom sa spoločne s matkou a súrodencami vrátil na územie dnešného Slovenska do Smrečian. V roku 1925 zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Počas vojenskej služby u mladého Fraňa Kráľa prepukla tuberkulóza, s ktorou bojoval po celý život. Liečil sa v Tatranských Matliaroch, neskôr v sanatóriu v Prosečnici na Sázave v Čechách.

Po prepustení zo sanatória začal pracovať ako učiteľ v Okoličnom. Pre jeho ľavicové názory ho prekladali z jednej školy na druhú: do Kováčoviec, Peťova, Kružného, Vyššej Slanej, Piesku pri Modre, až v roku 1931 natrvalo zakotvil v Bratislave. Pre šírenie komunistickej ideológie bol v roku 1939 predčasne penzionovaný (mal vtedy 36 rokov).

Štátna ľudová škola v Piesku, kde pôsobil Fraňo Kráľ v rokoch 1929 - 32. Foto: archív TASR, autor L. Roller/13. septembra 1949

V rámci osláv 28. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou a 70. výročia nedožitých narodenín národného umelca Fraňa Kráľa slávnostne odovzdali do užívania novú budovu trojtriednej ZDŠ vo Vyšnej Slanej. Fraňo Kráľ pôsobil vo Vyšnej Slanej v rokoch 1928-30 a tu čerpal námet pre svoj román Cesta zarúbaná. Foto: archív TASR, autor O. Doboš/11. mája 1973

V období vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) sa Fraňo Kráľ zapojil do ilegálneho hnutia a druhého československého odboja, po druhej svetovej vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR), členom predsedníctva Zväzu československých spisovateľov a členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS). V roku 1953 mu udelili titul národný umelec.

V utorok 27. októbra odovzdal povereník kultúry Ondrej Klokoč z poverenia podpredsedu vlády a ministra kultúry Václava Kopeckého dekréty o menovaní za národných umelcov spisovateľovi Fraňovi Kráľovi a akademickému maliarovi Martinovi Benkovi. Na obrázku zľava laureát štátnej ceny básnik Milan Lajčiak,, národný umelec Fraňo Kráľ, povereník kultúry Ondrej Klokoč, národný umelec Martin Benka a predseda Slovenskej akadémie vied akademik Ondrej Pavlík. Foto: archív TASR, autor J. Teslík/28. októbra 1953

Počiatky literárnej činnosti Fraňa Kráľa siahajú do obdobia jeho liečenia v Tatranských Matliaroch, kde napísal a publikoval svoje prvé verše. Vo svojom básnickom debute s názvom Čerň na palete (1930) sa prihlásil k prúdu proletárskej poézie. Jej protipól predstavuje optimistická a radosti plná zbierka Balt (1931), ktorej námetom mu bola letná dovolenka pri Baltickom mori. Svoje najzrelšie básnické dielo Pohľadnice (1936) venoval Kráľ problematike vysťahovalectva, hospodárskej kríze i hrozbe fašizmu. Jeho povojnovú zbierku Z noci do úsvitu (1945) už poznačil schematizmus.

V románoch zachytil Fraňo Kráľ spoločenské a politické pomery Slovenska medzi svetovými vojnami; spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Pre román Cesta zarúbaná z roku 1934 je typická reportážnosť a tendenčnosť, ktorými sa vyznačovali socialisticko-realistické diela. Povojnový román Stretnutie (1945) s protifašistickou tematikou je psychologicky prekreslenejší.

Okrem tvorby pre dospelých sa venoval aj tvorbe pre deti a mládež. Vrcholom Kráľovej tvorby je autobiografická próza Jano (1931), v ktorej autor skĺbil vlastné zážitky z neľahkého detstva so znalosťou detskej psychológie, a kniha Čenkovej deti (1932), otrasné svedectvo biedy z medzivojnového obdobia na Slovensku. Obidve diela sa stali súčasťou zlatého fondu slovenskej literatúry pre deti a mládež. Vyšli vo viacerých prekladoch do svetových jazykov.

Členovia literárneho krúžku v Pionierskom paláci v Bratislave si pozvali do svojho krúžku, ako aj na návštevu Pionierskeho paláca, známeho slovenského spisovateľa Fraňa Kráľa. Po srdečnom privítaní a po krátkom kultúrnom program, ktorý vzácnemu hosťovi pionieri pripravili, si spisovateľ Fraňo Kráľ prezrel v sprievode riaditeľa Pionierskeho paláca Jozefa Ivaniča a vedúceho masovopolitického oddelenia Viktora Rozboru Pioniersky palác. V závere svojej návštevy v Pionierskom paláci spisovateľa Fraňa Kráľa pionieri požiadali o zápis do pamätnej knihy Pionierskeho paláca. Foto: archív TASR, autor L. Roller/9. apríla 1952

Spisovateľ Fraňo Kráľ podpisuje mladým robotníkom v petržalskom Kovosmalte svoje najvyššie literárne dielo Bude ako nebolo, ktoré zobrazuje našich robotníkov pri budovaní socializmu v našej vlasti. Foto: archív TASR/7. júla 1951

Spisovateľ Fraňo Kráľ zomrel na následky tuberkulózy 3. januára 1955 v Bratislave. Posmrtne vyšiel výber z úvah o jeho vlastných učiteľských skúsenostiach Fraňo Kráľ učiteľom (1961).