Rok 1955: Medzi Bratislavou a Giurgiu čerí vody Dunaja loď Inovec
S príchodom jari sa naplno rozprúdila i plavba po Dunaji. Do Bratislavského prístavu denne prichádzajú a odchádzajú desiatky nákladných vagónov s tovarom určeným na ďalšiu prepravu loďou alebo železnicou.
"Dunaj je medzinárodnou riekou a plavia sa po nej lode rôznych štátov. Československá loď Inovec, ktorá úspešne absolvovala plavbu z Bratislavy do rumunského prístavu Giurgiu a späť stretávala na svojej plavbe lode sovietske, rumunské, bulharské i maďarské.
Prepravu nákladov po vodnej ceste Dunaja obstarávajú plavidlá Čs. plavby dunajskej, ktoré sa plavia až po Izmail k Čiernemu moru. Život posádky každej lode je tvrdý boj s vodným živlom pretkaný mnohými pestrými zážitkami.
Motorová loď Inovec od roku 1952 vždy prekročila svoj ročný plán najmenej o jednu štvrtinu. I tento rok začala posádka lode jarnú sezónu úspešnou plavbou. Od začiatku roku naplávala už takmer tritisíc kilometrov, pričom prepravila tisíce vagónov tovaru", uvádza sa v archívnej reportáži TASR.
Pred každou cestou sa posádka podrobne oboznámi s plánom svojej cesty. A potom sa začne práca. Loď treba odkotviť a pomocou lán vziať do vleku pripravenú záťaž. Kapitán lode vydáva lodným rozhlasom posledné rozkazy. Karol Brod, kapitán Inovca, pracuje v lodnej doprave už vyše 20 rokov a svoje bohaté skúsenosti rád odovzdáva spolupracovníkom.
Aby loď dostala správny smer a závesné člny - šlipre – sa plavili hladko v prípustnej vzdialenosti za loďou, vyžaduje si to veľa práce celého kolektívu. Pri obrate - ronde - vie každý kde je jeho miesto. Za necelú štvrťhodinu sa loď s člnmi dostane do správnej polohy a začne sa plaviť plnou parou.
Potom je už radostný pohľad na brehy Dunaja i na náklad, ktorý loď vezie. Členovia posádky, ktorí práve nemajú službu, vyjdú na palubu nadýchať sa čerstvého vzduchu. Voda sa pení a špliecha pri bokoch lode a človeka hreje pocit radosti, že ovláda tento prírodný živel. Zapriahol ho do svojich služieb, v tomto prípade mu slúži ako lacná cesta na prepravu tovaru.
Taká loď ako Inovec odvezie i 500 tonový náklad v člnoch zavesených za sebou. Teraz vezie drevo, autá a iné výrobky nášho priemyslu a suroviny, za ktoré privezie zasa iné tovary a suroviny, ktoré potrebujeme.
Na Dunaji je niekoľko mostov. Parné lode musia skloniť vysoké komíny, aby mohli popod mosty prejsť. Inovcu stačí skloniť stožiar so signálnymi lampami. To urobia plavčíci na povel kapitána.
Čas, keď je na lodi i na vlečných člnoch všetko v poriadku, je určený na odborné školenie, i na politickú výchovu. Karol Pastucha, lodivod, učí budúcich plavčíkov, ako sa meria voda. I na to treba zručnosť a dôvtip, aby žrď, ktorou meria hĺbku Juraj Rázsocha, dosiahla dno a aby mu ju voda pri rýchlej plavbe nevytrhla z ruky.
Každá loď vztýči na stožiari zástavu toho štátu, vodami ktorého sa plaví. Na Inovci pri plavbe vodami Rumunska vztýčil vlajku Viliam Horváth. Motorová loď Inovec priviezla do Rumunského prístavu Giurgiu rozličný tovar a na spiatočnú cestu vzala do vleku desiatky vagónov rôznej rudy.
Večery trávi posádka lode v spoločenskej miestnosti. Pozorne si vypočuje správy z domova a vyhliadky na počasie pre budúci deň. Potom sa nájde čas na hranie šachu a iné hry, čítanie a veselé rozprávanie.
Po mnohých dňoch plavby sa približuje loď proti prúdu Dunaja k Bratislave s plným nákladom. Inovec bez nehody prekonal cestu do Rumunska a naspäť. I popri tom, že sa museli v niektorých prístavoch zdržať, načas doplávali do materského prístavu.
