Andrej Rudavský patrí medzi najvýznamnejších slovenských sochárov

     Námetmi sochárskych diel Andreja Rudavského boli kaplnky, pastieri, pútnici, bojovníci, kresťanské i pohanské témy vyskytujúce sa v našich povestiach a zvykoch. V 70. rokoch 20. storočia sa začal venovať aj maľbe.

     A. Rudavský sa narodil v poľskej Hornej Posade 29. novembra 1933. Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe absolvoval v roku 1960. Bol jedným zo zakladateľov legendárnej Skupiny Mikuláša Galandu (1957) a zakladal aj Sochárske sympózium vo Vyšných Ružbachoch (1965). V rámci medzinárodných sochárskych sympózií realizoval početné monumentálne práce v St. Margarethen (Rakúsko, 1966), v Labrador Thor Lundhe (Nórsko, 1990) a v Iwate (Japonsko, 1992).

     V jeho ateliéri v bratislavských Podunajských Biskupiciach sa v roku 1962 uskutočnila II. výstava Bratislavských konfrontácií, kde spolu s ním vystavovali viacerí významní umelci. Na ďalších výstavách tejto skupiny sa však už nezúčastňoval.

     V roku 1968 dostal Cenu Cypriána Majerníka a v roku 1989 získal I. cenu na Bienále súčasnej československej komornej plastiky v Trenčíne. V roku 1972 ho spolu s ostatnými galandovcami vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov, čo malo za následok zničenie jeho siedmich exteriérových sôch. Vylúčenie znamenalo aj zákaz oficiálnych výstav a nákup jeho diel do zbierok galérií.

     Diela Andreja Rudavského boli vystavené doma i v zahraničí a sú zastúpené vo všetkých významnejších slovenských galériách. Jeho socha Vierozvestovia stojí pred budovou Organizácie Spojených národov v americkom New Yorku.

     Prezident SR Ivan Gašparovič udelil Andrejovi Rudavskému v januári 2013 Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

     Sochár Andrej Rudavský zomrel 11. apríla 2016 v Bratislave.