Alfonz Bednár
Dňa 13. októbra 1914 sa v obci Rožňová Neporadza (okres Trenčín) narodil zaslúžilý umelec, spisovateľ, prekladateľ a scenárista Alfonz Bednár. Kritika jeho diela označovala za "netriedne a abstraktne humanistické". Odhaľoval v nich totiž morálne neduhy spoločnosti. Hovorieval, že umelecká literatúra si má a musí všímať odvrátenú stránku života, lebo tá je niekedy zaujímavejšia a dôležitejšia ako tá, ktorá sa ľuďom ukazuje. Jeho najznámejšími dielami sú romány Sklený vrch (1954), Hodiny a minúty (1956), Cudzí (1960).
Alfonz Bednár vyštudoval latinčinu, češtinu a slovenčinu na Karlovej univerzite v českej Prahe (1934-1939) a na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1939-1940). Po škole bol najskôr stredoškolským profesorom na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši (1940-1941) a Bardejove (1941-1944), po druhej svetovej vojne pracoval na Povereníctve informácií (1945-1948). V rokoch 1948-1951 bol redaktorom vo Vydavateľstve Pravda a Slovenský spisovateľ. Od roku 1960 bol dramaturgom a scenáristom v Československom štátnom filme.
Do sveta literatúry vstupoval Bednár ako uznávaný prekladateľ anglosaskej prózy. Čitatelia v 50. rokoch minulého storočia mohli vďaka jeho prekladom čítať diela Jacka Londona, Ernesta Hemingwaya, Daniela Defoa, Arthura Conana Doyla, Marka Twaina či Johna Galsworthyho. Bol autorom kníh pre deti: Strom (1949), Márne chúťky na pochúťky (1950), Dva stromy (1963). Moderným epickým spôsobom opisoval slovenskú dedinu. Román Hromový zub (1964) mal byť prvou časťou románového cyklu Role. Spisovateľovo úsilie však bolo brzdené cenzúrou. Jeho pokračovanie Deravý dukát, vyšiel až po autorovej smrti v roku 1992 ako súčasť cyklu Role I-IV.
Bednár vo svojich dielach kládol nepríjemné otázky socialistickej prítomnosti. Ironicky pranieroval nedostatky každodennej hovorovej slovenčiny, nevhodné slová, nezmyselné slogany a prázdnotu šlágrových textov: Balkón bol privysoko (1968), Pri holbách smoly (1978), Ako sme sušili bielizeň (1985). Grotesko-parodický obraz súdobej morálky podáva aj v trilógii Za hrsť drobných I.-III. (1970,1974,1981), v ktorej o osudoch rodiny inžiniera podáva správu pes Filip. K povstaleckým a povojnovým udalostiam sa vrátil v románe Ad revidendumgemini (1988) a svoju románovú tvorbu uzatvoril dielami Osamelý havran (1989) a posmrtne vydaným románom Veniec na tanieri (1993) a i.
Renomé úspešného spisovateľa pomohlo Bednárovi prepracovať sa aj medzi scenáristov československého štátneho filmu: Slnko v sieti (1962), Organ (1963), Tri dcéry (1966), Ráno pod mesiacom (1980), Moje kone vrané (1980). Za svoje diela bol ocenený titulom Zaslúžilý umelec (1964) a v roku 1967 sa stal laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda.
Alfonz Bednár zomrel 9. novembra 1989 v Bratislave.
