Rok 2021: Dotĺklo srdce dramatika, herca a humoristu Milana Lasicu

Lasica bol považovaný za umelca humoru a predstaviteľa inteligentnej satiry. Vždy si zachovával  nadhľad a mal jedinečný zmysel pre nekonfrontačný až zhovievavý, no presne mieriaci humor. Jeho multižánrová tvorba, patrí k ojedinelým fenoménom slovenskej kultúry. Bol hercom, dramatikom, režisérom, textárom i spevákom. V neposlednom rade bol i významným pedagógom na Vysokej škole múzickým umení v Bratislave (VŠMU).

Jeho meno sa neodmysliteľne spája s Júliusom Satinským, s ktorým sa spoznal v Bratislave ako tínedžer. Celoživotná spolupráca dvoch výnimočných komikov priniesla množstvo nezabudnuteľných diel v oblasti televíznej, divadelnej i filmovej tvorby.

Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene v rodine bankového úradníka, ale už čoskoro sa rodina presťahovala do Bratislavy, kde prežil väčšinu svojho života. Po maturite na bratislavskom gymnáziu sa rozhodil pre štúdium dramaturgie a divadelnej vedy na VŠMU, ktoré ukončil v roku 1962.

Práve počas vysokoškolského štúdia sa začala autorská spolupráca nerozlučnej dvojice Lasica - Satinský. V rokoch 1959-1960 ako študenti predvádzali svoje komické autorské dialógy počas tzv. Mládežníckych predpoludní v kabarete Tatra revue. Pred divákov prichádzali s novým, originálnym prejavom a textom, v ktorom banálne životné situácie posúvali do absurdnej polohy.

V rokoch 1964-1967 pracoval Milan Lasica ako dramaturg Československej televízie v Bratislave. Od roku 1967 do roku 1970 pôsobil v bratislavskom Divadle na Korze. K najvýraznejším predstaveniam patrila hra Nečakanie na Godota (1968), v ktorej Lasica so Satinským reagovali aj na sovietsku inváziu do Československa v roku v auguste 1968.

V 60. rokoch minulého storočia sa dvojica L + S objavovala aj na televíznych obrazovkách v programoch Večery pre dvoch, v Silvestri na Dunaji, či v programe Bumerang. Po nástupe normalizácie Divadlo na Korze zatvorili a obom umelcom zakázali na Slovensku umeleckú činnosť. Odišli do Čiech, kde krátko pôsobili v divadle Večerní Brno. Po návrate na Slovensko účinkovali na bratislavskej Novej scéne. Na televíznej obrazovke sa opäť objavili až v známom silvestrovskom programe z roku 1977.

Poetické a kabaretné divadlo Štúdio S vzniklo v roku 1982 v priestoroch slávnej Tatra Revue. Tu opäť začali L+S pôsobiť ako dvojica. Vytvorili viacero dnes už legendárnych predstavení kabaretných hier ako napríklad Deň radosti, Náš priateľ René či Jubileum. Pri predstaveniach im úspešne asistoval aj hudobník a herec Jaroslav Filip. Ten s nimi koncom 70. a začiatkom 80. rokov spolupracoval aj na úspešnom kabaretnom televíznom projekte Ktosi je za dverami.

Pred filmovou kamerou debutoval Milan Lasica vo filme Vždy možno začať v roku 1961. Postupne vytvoril mnoho postav v úspešných filmoch ako napríklad Sladké hry minulého leta, Parížsky život, Nekonečná nevystupovať, Buldoci a třešně , Srdečný pozdrav ze zeměkoule , Traja veteráni, Jožko Púčik a jeho kariéra, Utekajme, už ide! , Vážení přátelé, ano , Saturnin, Rukojemník alebo Agáva.

Svoj výnimočný talent predviedol Milan Lasica aj ako textár. Spolu s Jarom Filipom sa podpísal pod legendárne albumy Bolo nás jedenásť, S vetrom o preteky, My. Textársky spolupracoval aj s Mirom Žbirkom, Richardom Müllerom a Petrom Lipom. Predstavil sa tiež ako spevák, naspieval napríklad tri albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders.

Milan Lasica bol mimoriadne aktívny aj na literárnom poli. Samostatne knižne vydal tri zbierky textov Bolo nás jedenásť, Piesne o ničom a Piesne a iné texty. Spolu so Satinským publikovali napríklad knihy Nečakanie na Godota (súbor scénok a poviedok 1968) alebo Tri hry. S Tomášom Janovicom napísal knihu Zoči-voči, s Jánom Štrasserom sa podieľal na knihe Lenže ja som iba komik. Pod názvom Bodka a Bodka II. vyšli Lasicovi fejtóny. Od roku 2005 pôsobil Milan Lasica ako prezident Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest Trenčianske Teplice (dnes IFF Art Film Košice).

Za svoju všestrannú vynikajúcu umeleckú činnosť získal Milan Lasica viacero ocenení. Medzi nimi Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (1997 spoločne s J. Satinským), Medailu za zásluhu I. stupňa od prezidenta Českej republiky Václava Havla (2003), od prezidenta SR Ivana Gašparoviča Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005), Cenu Dominika Tatarku za knihu Bodka (2008), ako aj európsku cenu Trebbia za tvorivú činnosť (2014).

Viac fotografií nájdete tu: FOTOBANKA TASR