Rok 1968: Zasadá mimoriadny zjazd KSS
V pondelok 26. augusta sa začal v nočných hodinách mimoriadny zjazd KSS s permanentným zasadaním. Vzhľadom na zvláštnu situáciu rozhodlo o jeho zvolaní Predsedníctvo ÚV KSS.
"Na zjazde sa zúčastnili delegáti riadne zvolení na krajských konferenciách KSS, ďalej delegáti s poradným hlasom, ako aj delegáti mimoriadneho XIV. zjazdu KSČS. Bola prítomná aj delegácia novozvoleného ÚV KSČS.
Po sčítaní riadne zvolených delegátov bol zjazd vyhlásený za schopný uznášať sa. Delegáti mimoriadneho zjazdu KSS jednomyselne zvolili pracovné predsedníctvo zjazdu, ktoré sa stalo jediným legálnym riadiacim orgánom strany na Slovensku až do zvolenia ÚV KSS", píše sa v archívnej správe TASR.
"Tretí deň mimoradneho permanentne zasadajúceho zjazdu KSS v Bratislave sa začal v Parku kultúry a oddychu krátko po 10.00 hodine. Zjazdové rokovanie otvoril z poverenia pracovného predsedníctva zjazdu s. Jozef Zrak. Na programe predpoludňajšieho rokovania bola informácia o stave príprav kandidátky nového ÚV KSS a novej Kontrolnej a revíznej komisie, ktorá sa má dnes zvoliť. Súdruh Gustáv Husák doplnil včerajšiu informáciu o rokovaniach v Moskve a prehovoril k niektorým naliehavým otázkam dňa," uvádza archívna správa TASR.
A začala sa normalizácia
Mimoriadny zjazd ÚV KSS v Bratislave zasadol štyri dni (od 26.8.) po XIV. mimoriadnom zjazde KSČ v Prahe. Pražský zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol v tom čase internovaný v Moskve. Podieľal sa na organizovaní nenásilného občianskeho odporu proti okupácii.
Ešte pred zasadnutím ÚV KSS odletela do Moskvy delegácia česko-slovenských politikov na čele s prezidentom Svobodom. Začali sa rokovania, ku ktorým sa pripojili aj predstavitelia internovaní od 21. augusta, s Dubčekom na čele. Československá delegácia chcela so sovietskymi predstaviteľmi dosiahnuť dohodu o stiahnutí okupačných vojsk. Podarilo sa však docieliť len prísľub, že sa vojská presunú do kasární. Sovietskej delegácii sa zasa nepodarilo presadiť vymenovanie vlády na čele s Aloisom Indrom. Všetci predstavitelia ČSSR okrem jedného podpísali tzv. moskovský protokol, teda písomný súhlas s pobytom intervenčných vojsk. Ako jediný nepodľahol sovietskemu tlaku František Kriegel, predseda Národného frontu.
Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk 24. augusta. Minister zahraničných vecí ČSSR Jiří Hájek vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu, už 27. augusta však československá delegácia zmenila postoj a požiadala, aby táto téma bola stiahnutá z programu. Dňa 31. augusta ÚV KSČ prijal tzv. moskovský protokol ako jediné možné východisko zo situácie. Reformné sily okolo A. Dubčeka ešte vždy prevládali a predpokladali, že existuje možnosť, ako docieliť stiahnutie okupantov.
Začiatkom septembra (6. 9.) bol František Kriegel, ktorý ako jediný nepodpísal moskovský protokol, ako prvý z politikov Pražskej jari zbavený funkcie predsedu ÚV Národného frontu. Následne 18. októbra schválil Parlament za neprítomnosti asi pätiny poslancov, ktorí sa na protest nezúčastnili na rokovaní, Zmluvu o podmienkach a dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR. Z 242 prítomných hlasovalo za 228, zdržalo sa 10 poslancov, štyria boli proti – František Kriegel, František Vodsloň, Božena Fuková a Gertruda Sekaninová-Čakrtová.
V januári (16. 1. 1969) sa na prostest proti okupácii študent Jan Palach polial benzínom a zapálil pri fontáne Národného múzea na pražskom Václavskom námestí. Po troch dňoch 19. januára 1969 zomrel na zápal pľúc. "Keďže náš národ žije v zúfalej situácii a jeho zmierenie sa s osudom dosiahlo vrcholné štádium, rozhodli sme sa, že takýmto spôsobom dáme najavo náš protest a otrasieme svedomím národa," písalo sa v jeho liste na rozlúčku. Nasledovali ďalšie prípady ľudí, ktorí protestovali takýmto spôsobom.
V apríli (17. 4. 1969) rezignoval A. Dubček na zasadnutí ÚV KSČ pod nátlakom na funkciu prvého tajomníka strany. Vystriedal ho Gustáv Husák, ktorý sa tešil väčšej podpore Moskvy. Dubček zatiaľ aj naďalej vykonával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia.
Na prvé výročie invázie spojeneckých vojsk sa konali rozsiahle protestné demonštrácie. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia preto 22. augusta 1969 prijalo zákonné opatrenie č. 99/1969 Zb. (tzv. obuškový zákon), ktoré umožnilo tvrdý postih účastníkov demonštrácii.
V septembri (24. 9. 1969) ÚV KSČ odvolal Alexandra Dubčeka z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia a vymenoval ho za veľvyslanca v Turecku. Oficiálne bol vymenovaný 16. decembra 1969. Už nasledujúci rok v januári (5. 1. 1970) mu tlmočili Vasiľ Biľak a Lubomír Štrougal, že ak sa nevzdá funkcii vo vedení KSČ, bude zo strany vylúčený. V polovici januára Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500.000 členov KSČ.
Alexandra Dubčeka odvolali 24. júna 1970 z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ. V decembri 1970 (10.-11.) prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIV. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968. Tento dokument sa považuje za definitívny nástup normalizačného procesu.
