Sekcia

Rok 1965: Zalesňovanie Nízkych Tatier a Veľkej Fatry

Hrozba lavín a stále častejšie prívaly ničivých búrkových vôd, podnietili našich lesníkov z vysokohorských revírov do ťažkej úlohy - posunúť v ohrozených oblastiach hornú hranicu lesa miestami až o 300 metrov.

 

     "Naše i zahraničné skúsenosti jednoznačne potvrdzujú, že protierózna ochrana živými porastami je najúčinnejšia. Pracovníci Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene sa rozhodli riešiť túto úlohu. Na úbočiach Chopka v nadmorskej výške 1560 m zriadili 3 ha pokusnú škôlku.

     Podľa informácií výskumného pracovníka Benjamína Pisklúňa až 99 % sadeníc sa v škôlke ujalo. Z Vyšných Hágov sem previezli troj až šesťročné limby, dvoj až štvorročné smreky z najvyšších polôh Lesného závodu v Brezne a kosodrevinu z Martinských holí", píše sa v archívnej správe TASR.

Výskumníci spolu s lesníkmi týchto revírov oboznamujú novinárov s dosiahnutými výsledkami pri riešení posunu hornej hranice lesa. Foto: archív TASR, autor K. Cích/ 27. júla 1965
Sme vo výskumnej škôlke na úbočí Chopka v nadmorskej výške 1560 m, hovorí výskumný pracovník Benjamín Pisklúň. Foto: archív TASR, autor K. Cích/ 27. júla 1965

 

     "Ešte jeden rok a výskumníci zo Zvolena odovzdajú praxi overenú teóriu, ktoré druhy porastov sú najvhodnejšie pre zalesnenie vyhliadnutých plôch v Nízkych Tatrách a vo Veľkej Fatre. Pre zalesnenie je určená nemalá rozloha, asi 15 tisíc hektárov. Náklad na výsadbu jedného ha bude asi 8 tisíc korún", uvádza archívna správa TASR.

Pohľad na terajšiu hornú hranicu lesa na Chopku. Foto: archív TASR, autor K. Cích/ 27. júla 1965