Vzostupy a pády komunistického politika Gustáva Husáka

Gustáv Husák sa narodil 10.januára 1913 v Dúbravke, ktorá je už dnes časťou Bratislavy. V jeho životopisoch sa uvádza, že na gymnaziálne štúdiá sa dostal za pomoci svojho triedneho učiteľa a dúbravského farára. Po úspešnej maturite študoval na Právnickej fakulte v Bratislave, kde promoval v roku 1937, následne sa zamestnal vo firme Vladimíra Clementisa.

Mladý Husák bol presvedčeným komunistom a preto vo svojich 16 rokoch vstupuje do Komunistického zväzu mládeže, kde sa svojou angažovanosťou vypracoval až na popredné miesta vo vedení zväzu. Už ako prvák na fakulte vstupuje do komunistickej strany a rovnako je členom spolkov, ktoré združujú socialisticky zmýšľajúcich mladých ľudí.

Husák v protifašistickom odboji

V čase vzniku 2.svetovej vojny musela vstúpiť komunistická strana do ilegality, Husákova chvíľa však prišla až po roku 1943, kedy vznikalo nové ilegálne vedenie strany. Počas SNP pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici a bol spolutvorcom a signatárom jej programu tzv. Vianočnej dohody. Zúčastnil sa na tvorbe podoby novej Československej republiky na rokovaniach v Moskve v roku 1945, pri vyhlasovaní Košického vládneho programu. Počas podpisovania Košického vládneho programu zastával názor, že Slovensko je neoddeliteľnou súčasťou Československa, ale v tomto zväzku má mať značnú autonómiu.

Po vojne pôsobil Husák vo významných politických funkciách

V povojnovom období (1945-1950) zastával Husák na Slovensku v straníckom a štátnom aparáte rôzne vedúce funkcie. Bol členom Slovenskej národnej rady, povereníkom pre dopravu a techniku, neskôr pre poľnohospodárstvo a v rokoch 1946-1950 predsedom Zboru povereníkov a poslancom Národného zhromaždenia. Rovnako sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a členom ÚV KSČ. Počas svojho pôsobenia veľa cestoval po Slovensku, zúčastňoval sa otvorení dopravných stavieb i akcií, ktoré mali naštartovať socialistické poľnohospodárstvo.

Čistky v rodnej strane dostali Husáka do väzenia

V 50. rokoch sa stal Gustáv Husák obeťou stalinských represálií. Pred súd sa vtedy postavili desiatky popredných straníckych funkcionárov, ktorí sa stali nepohodlnými v boji o moc. Mnohí boli obvinení z protištátnej činnosti a buržoázneho nacionalizmu, ktorý mal škodiť socialistickému zriadeniu. Husáka zatkli vo februári 1951 a vylúčili zo strany.

Do nemilosti sa dostávajú aj Husákovi priatelia Ladislav Novomeský a Vladimír Clementis. Ten bol v procese odsúdený na trest smrti a popravený. Husák vo vykonštruovanom procese vinu nikdy nepriznal ako niektorí jeho spoluväzni, napriek tomu ho však odsúdili a v roku 1954 poslali do väznia na doživotie. Z väzenia ho prepustili po šiestich rokoch, kedy udelil amnestiu novozvolený prezident republiky Antonín Novotný.

Politicky rehabilitovaný Husák sa vracia do politiky

Po prepustení z väzenia Husák pracoval ako administratívny zamestnanec v Pozemných stavbách a potom do roku 1968 v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Rodná strana mu však vracia členstvo a on sa postupne vracia do politiky v čase, kedy sa začína v Československu obrodný proces. Mal veľký podiel na vypracovaní a schválení Zákona o československej federácii v roku 1968. V druhej polovici 60. rokov bol jednou z popredných osobností reformného prúdu. Podporoval obrodný proces v roku 1968 a vystupoval ako spolupracovník Alexandra Dubčeka.

Husák sa v čase normalizácie postaví na čelo strany

Po odvolaní Alexandra Dubčeka najvyššieho postu v strane, Husáka v roku 1969 zvolili za prvého tajomníka KSČ. Od apríla 1969 do mája 1971 bol prvým tajomníkom ÚV KSČ a od mája 1971 generálnym tajomníkom ÚV KSČ. V tom čase dostali už po prstoch všetci reformní komunisti, ktorí prejavili sympatie Pražskej jari, ktorú pred tým sám Husák podporoval.

Husák sám vo svojich vtedajších prejavoch tvrdil, že má odpadnúť všetko čo je prehnité a oportunistické a volal po očistení strany. V jej čele stojí až do roku 1987. V roku 1975 však prichádza ďalším zlom v živote tohto marxistického politika. Poslanci Federálneho zhromaždenia ho zvolia za prezidenta Československej socialistickej republiky.

Na tomto poste zotrvá až do 10.decembra 1989. V čase demokratických zmien, ktoré prináša Nežná revolúcia, Husák 10.decembra 1989 vymenuje Mariána Čalfu za predsedu vlády a sám odstupuje z funkcie prezidenta. O dva roky nato 18.novembra 1991 v Bratislave zomiera vo veku 78 rokov.

Husákove rozsiahle prejavy o láske k veľkému bratovi

Vedomosť o tom, kedy sa narodil vodca svetového proletariátu Vladimír Iljič Lenin a generálny tajomník ÚV KSČ a prezident republiky Gustáv Husák, patrilo v tom čase do základnej výbavy znalostí každého školáka v Československu.

Aby mali ľudia odkiaľ načerpať inšpiráciu z jeho myšlienok, v čase prezidentovania Gustáva Husáka takmer každý rok vychádza zbierka jeho prejavov. Obyčajne sa tak deje práve pri príležitosti osláv jeho narodenín. Do hrubej publikácie, ktorá sa musí dostať do všetkých štátnych, spoločenských organizácií, škôl a podnikov sa dostanú všetky príhovory z osláv 1.mája, výročí oslobodenia vlasti Sovietskou armádou či oslavy vzniku Slovenského národného povstania. Nechýbajú tu prejavy počas oficiálnych štátnych návštev, či vystúpenia v plénach na zasadaní ústredného výboru strany.

V pamäti ľudí však najviac utkveli novoročné prejavy prezidenta Husáka. Siahodlhé state o bratskej láske k Sovietskemu zväzu, rozkvitaní socialistickej vlasti, pokrokovej mládeži a nebezpečenstve západného imperializmu sa opakovali každý rok, pričom striedavo boli v češtine a v slovenčine. Tie zostávajú dlho v pamäti ľudí, rovnako ako bozky z najvyššími komunistickými štátnikmi krajín socialistického tábora pri oficiálnych stretnutiach.