Rok 1940: Vo Vysokých Tatrách sprístupnili symbolický cintorín
„Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu“, je motto odliate na zvone kaplnky Symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách, ktorý sprístupnili pre verejnosť 11. augusta 1940.
Realizátorom myšlienky vybudovania Symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách bol český maliar a ilustrátor Otakar Štáfla. Umelec žil vo Vysokých Tatrách v medzivojnovom období. V prenajatom ateliéri na Štrbskom Plese začal maľovať obrazy s horskými motívmi. Krásu Tatier zachytil na mnohých akvareloch a monumentálnych olejových maľbách.
Štáfl bol počas pobytu vo Vysokých Tatrách spolunájomcom Chaty pri Popradskom plese. V roku 1930 spolu s tajomníkom Klubu československých turistov Alojzom Lutonským začal uvažovať o výstavbe Symbolického cintorína, ktorý sa obom podarilo zrealizovať v roku 1938.
Symbolický cintorín vo Vysokých Tatrách je pietnym miestom na obete hôr, ktoré zahynuli nielen v slovenských veľhorách, ale aj pri iných horských nešťastiach. Zároveň je aj kultúrnou pamiatkou zapísanou do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Sprístupnený je od 11. augusta 1940. Jeho súčasťou sú aj kríže z Detvy, pričom dva najhlavnejšie sú osadené pri vstupe na cintorín. Dokopy sa ich v areáli nachádza 77, z čoho je 47 pôvodných. V súčasnosti sa na cintoríne nachádza 362 tabuliek s 505 menami.
