Rok 1969: V Bratislave otvorili Výskumné výpočtové stredisko OSN
Na bratislavskej Patrónke otvorili 24. apríla 1969 Výskumné výpočtové stredisko Organizácie spojených národov. Štatistické údaje sa spracovávali na vtedy najvýkonnejšom počítači v ČSSR CBC – 3300.
Dohodu o vybudovaní výpočtového strediska v Bratislave uzavrela vláda ČSSR so zástupcami OSN ešte v júli 1967. Idea vznikla na pôde Európskej hospodárskej komisie OSN. Jej cieľom bolo podporiť rozvoj modernej informačnej technológie v oblasti spracovania informácií v socialistických krajinách.
Na otvorení VVS v Bratislave sa zúčastnili predstavitelia vlády ČSSR, predseda Federálneho štatistického úradu Ing. Ján Kazimour, predseda SNR Ondrej Klokoč, podpredseda vlády SSR Ing. Jozef Hanus, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec misie ČSSR pri OSN v Ženeve dr. Juraj Králik, riaditeľ štatistického oddelenia Európskej hospodárskej komisie v Ženeve Barrie N. Davies, zástupca generálneho riaditeľa programu OSN pre rozvoj v New Yorku Paul Marc Henry, viceprezident firmy CDC Minneapolis James Miles, vedúci projektu OSN Earling Dessau, vedúci delegácií stálej komisie RVHP pre štatistiku zo siedmich štátov RVHP a predseda XII. zasadania komisie RVHP pre štatistiku Anatolij Ježov.
Vo výpočtovom stredisku OSN nainštalovali najmodernejší samočinný počítač v ČSSR CBC-3300 v hodnote 1 150 000 dolárov. Stredisku ho venovalo OSN. Výskum integrovaných informačných systémov zamestná 250 pracovníkov. Stredisko bude výskumnou základňou Federálneho štatistického úradu v Prahe, budú sa tu vypracovávať hospodárske prognózy i programové a počítačové systémy.
Vďaka tomuto projektu sa dostanú naši mladí špecialisti do sveta a na Slovensko budú prichádzať poprední zahraniční experti v oblasti programovania.
Riaditeľom výpočtového strediska OSN v Bratislave sa stal profesor Ing. Anton Klas, CSc. Pod jeho vedením vznikli prvé makroekonomické modely na Slovensku. Vychoval prvú generáciu odborníkov na informačné systémy.
Kooperácia ČSSR s OSN trvala do roku 1975. Československo už ďalej nejavilo záujem o tento druh spolupráce. V Bratislave za ten čas vyvinuli prvý čs. softvér (kompilátor programovacieho jazyka Pascal), o ktorý bol záujem aj na Západe.
