Sekcia

Rok 1957: Tradícia solivaru v Prešove pretrváva

V Solivare pri Prešove sa ťaží soľ už od 16. storočia. V roku 1963 vyhlásili túto fabriku za národnú kultúrnu pamiatku.

 

     "Dávno, pred niekoľkými storočiami (1571) otvorili pri Prešove jedinú soľnú baňu na území Slovenska. Povesť hovorí, že soľ objavil pastier. Videl, ako ovce lížu na tomto mieste zem. Tá bola slaná. Dozvedeli sa o tom ľudia na okolí a vtedajší páni otvorili na tomto mieste baňu. Povolali sem nemeckých baníkov a soľ začali ťažiť normálnym banským spôsobom.

     Šachtu pomenovali Leopold. Vo februári 1752 postihla soľnú baňu katastrofa. Voda ju zaplavila tak rýchlo, že v nej zahynuli všetci baníci, čo v podzemí v tej chvíli pracovali. Od tých čias získavajú v Solivare soľ čerpaním vody“, uvádza archívna správa TASR.

Táto budova vyzerá ako stodola. Je to vlastne skladisko soľanky. V budove je osem veľkých drevených četerní, v ktorých uskladňujú soľanku. Odtiaľ sa vedie potrubím do starého i nového solivaru. Foto: archív TASR, autor J. Kočiš/5. septembra 1957

 

     "V starej zatopenej šachte Leopold, ktorá je hlboká 155 m, čerpajú i dnes soľanku dvomi veľkými koženými vrecami z byvolích koží. Jedno vrece ide hore, druhé dolu. Keď z vrchného vylievajú, do spodného sa soľanka naberá.

     Soľanka sa vylieva z kožených vriec do drevených žľabov a potrubím odvádza do veľkých drevených nádrží, ktoré volajú četerňami. Potom putuje soľanka do solivaru, kde sa z nej varí bielučká soľ.

     V Solivare sú dnes dva závody, starý a nový. V starom sa soľ varí starým spôsobom na obrovských plechových panviciach, pod ktorými sa kúri. Voda sa odparuje a soľ kryštalizuje. Snehobielu soľ veľkými ohrabľami sťahujú na okraj panvíc. Tu odtečie z vody a potom ju nakladajú na vozíky a dopravujú do sušiarne", píše sa v archívnej správe TASR.

Jedno vrece hore, druhé dolu. Vo dne v noci už po stáročia v zatopenej šachte Leopold čerpajú takto soľanku. Keď z vrchného vylievajú, do spodného sa soľanka naberá. Foto: archív TASR, autor J. Kočiš/5. septembra 1957

 

     "V predmníchovskej republike dovážali soľ do tohto solivaru z bývalej Podkarpatskej Rusi, ktorá sa rozpúšťala a znovu varila. Teraz nový závod spracováva tunajšiu soľanku. Tisíce kubíkov vody sa ženú pod zem a tisíce kubíkov soľanky vyteká na povrch. Okolie solivaru je už doslova prevŕtané vŕtacími súpravami. Vrstvami soli v zemi prúdi voda a na povrch sa dostáva už nasýtený roztok soli.

     Pred časom skúmali výskyt soli v priestore niekoľkých kilometrov v okolí soľnej bane. Zistilo sa, že sa tu nachádza toľko soľných zásob, že stačia pokryť našu spotrebu soli asi na 150 rokov. Okrem toho i naši naftári, ktorí hľadali naftu, zemný plyn alebo uhlie v okolí Slánskych hôr, hlásili výskyt soli. Zásoby soli sa tu odhadujú na niekoľko storočí", uvádza archívna správa TASR.

V novom solivare majú na balenie soli mechanické a automatické zariadenie. Kolektív Márie Lakatošovej nabalí za zmenu až 10 000 jednokilogramových balíčkov soli. Foto: archív TASR, autor J. Kočiš/5. septembra 1957