Rok 1967: Hokejová hviezda žiarila na košickom ľade
Jeden z najslávnejších slovenských rodákov v histórii NHL Stan Mikita nastúpil pred 50 rokmi v priateľskom zápase za VSŽ Košice.
Pred 50 rokmi zdolali hokejisti Košíc v prípravnom zápase Banskú Bystricu 9:1. Jednoznačný výsledok niesol rukopis hráča, ktorého prítomnosť vzbudila veľký záujem. Stan Mikita, jeden z najslávnejších slovenských rodákov v histórii NHL, bol v tom čase na vrchole síl a košickým divákom sa predviedol štyrmi gólmi.
Mikita nastúpil 8. augusta 1967 v útoku s Lubomírom Rysom a Františkom Kolláthom, ktorí na umení stredného útočníka jasne videli, že ide o veľkého hráča. "Bolo to poznať. Jeho stabilita na korčuliach a celková šikovnosť boli na vysokej úrovni. Vedel vyhrať súboj. Vedel, ako a kedy trafiť hráča," prezradil František Kolláth v rozhovore pre TASR. Mikitova anabáza v Košiciach trvala iba krátko a hoci od nej uplynulo už 50 rokov, "Šulove" spomienky sú stále živé.
"V tom čase bol na Slovensku aj so svojou manželkou. V Košiciach im sľúbili, že ak Stan nastúpi za košický klub, tak kúpia jeho žene norkový kožuch. Pokiaľ viem, on mal iba svoje vlastné korčule. Zvyšok výstroja dostal od nás."
Známy rozhlasový komentátor Jozef Jarkovský zažil mnoho hokejových generácií a videl stovky zápasov. Duel, v ktorom Stan Mikita nastúpil za Košice, sledoval naživo.
"Človek zažije počas života iba zopár hokejových zápasov, ktoré si zaslúžia pomenovanie Sviatok hokeja. Tento ním bol, hoci išlo iba o prípravný zápas. Všetci v Košiciach chceli vidieť Stana v košickom drese. Na zápas prišlo množstvo ľudí. Stan hral v útoku so "Šulom" Kolláthom a Lubomírom "Čužákom" Rysom. Na týchto hráčov si dobre spomínam, rovnako aj na trénera Ladislava Štemproka. Bol to český kormidelník, ktorý zanechal v Košiciach významnú stopu. Košickému hokeju veľmi pomohol. Jeho krajan Lubomír "Čužák" Rys bol nevysoký útočník, no hoci nebol Košičan, diváci si ho veľmi obľúbili. Výborný hokejista bol aj "Šulo" Kolláth, ktorý sa po kariére venoval košickej hokejovej mládeži," zalovil v pamäti Jarkovský.
Mikita sa v prvých rokoch svojej profesionálnej kariéry prezentoval ako agresívny hráč. S výškou 175 cm si musel získať rešpekt zámorských profíkov, no postupne zo svojej agresivity poľavil. Na košickom ľade sa prezentoval v rýdzo hokejovom svetle, prípravný zápas premenil vo svoju exhibíciu.
"Spomínam si, že prvýkrát sme sa stretli v bývalom hoteli Hutník. Stan tam vtedy mal stretnutie s fanúšikmi a autogramiádu. Pred samotným zápasom sme spoločne absolvovali iba jeden tréning. Na ňom sme mu prihrávali puky od modrej čiary do priestoru medzi kruhmi. On odtiaľ strieľal bez prípravy. Pokiaľ viem, to bolo všetko a nič viac na košickom tréningu nerobil," povedal Kolláth.
Mikita sa vo svojej biografii priznal k silnému zlozvyku - fajčeniu. Podľahol mu už ako 12-ročný, nevzdal sa ho ani počas hokejovej kariéry. Počas pobytu v Košiciach predviedol nielen výnimočné hokejové umenie, ale aj túto svoju neresť. "Bol to silný fajčiar. S tou svojou lámanou slovenčinou nám prezradil, a aj my sme sa o tom presvedčili, že za večer vyfajčí aj škatuľku cigariet. To bola asi jediná, no veľmi negatívna stránka jeho osobnosti. Vtedy síce hokejisti príliš nedbali na životosprávu, ale toto bola, ako sa hovorí, silná káva," poznamenal Kolláth.
V roku 1967 bol Mikita hviezdou NHL prvej veľkosti. Košickým divákom sa predviedol v pozícii aktuálneho držiteľa trofejí pre najproduktívnejšieho i najužitočnejšieho hráča profiligy.
Účasť jednej z najväčších hviezd histórie NHL v prípravnom zápase na Slovensku sa odohrala v čase, keď sa československí hokejoví priaznivci spamätávali z neúspechu zo svetového šampionátu. Partia okolo Václava Nedomanského, Jozefa Golonku a Jiřího Holečeka sa na MS vo Viedni hotovala získať zlato, keďže v predošlých dvoch ročníkoch skončila strieborná, ale nečakaná prehra s Fínskom, remízy s Kanadou a Švédskom a prehra so Sovietskym zväzom odsunula tím trénera Jaroslava Pitnera až na štvrtú priečku. Tá bola neúspechom, ktorí fanúšikovia znášali len ťažko. Výsledkom boli viaceré zmeny v hokejovom hnutí a pre sklamaných fanúšikov na východe krajiny prišla v lete mimoriadne príjemná správa. Už len prítomnosť Mikitu, hoci bez reálnej šance na účasť na vrcholnom podujatí za Československo, vrátila hokejový optimizmus.
V tom čase 27-ročný Mikita prišiel na Slovensko aj s manželkou Jill a deťmi. Ukázal im krásy rodnej krajiny a dostal aj pozvánku zúčastniť sa na sústredení reprezentácie. V jej drese odohral niekoľko prípravných zápasov a možnosť "použiť" v prípravnom zápase hviezdu prvej svetovej veľkosti využil aj klub VSŽ Košice. Mikita navštívil rodnú krajinu ešte viackrát, zatiaľ naposledy v roku 2004.
Mikita sa narodil rodičom Jurajovi a Emílii ako druhý chlapec po prvorodenom Jurajovi. Jeho rodnú obec Sokolče neskôr zatopila Liptovská Mara. Jeho pôvodné meno bolo Stanislav Gvoth, priezvisko si zmenil až v zámorí. Jeho otec pracoval ako údržbár, matka sa venovala domácnosti a pestovaniu zeleniny.
V roku 1948 prišli na návštevu ku Gvothovcom príbuzní Anna a Joe Mikitovci, ktorí už v tom čase žili v kanadskom Ontariu. Tí nemohli mať vlastné deti a napokon si vtedy 8-ročného Stanislava vzali so sebou do St. Catharines. Po dlhej ceste, ktorá zahŕňala aj vyše dvojtýždňovú plavbu loďou z francúzskeho Le Havre do kanadského Montrealu, sa začala písať kariéra jednej z najväčších osobností NHL.
V profilige odohral 22 sezón za Chicago Blackhawks. V 1394 zápasoch dosiahol 1467 bodov za 541 gólov a 926 asistencií, stále je najproduktívnejší hráč v histórii klubu. Štyrikrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti (1964, 1965, 1967, 1968), dvakrát sa stal najužitočnejším hráčom sezóny (Hart Memorial Trophy - 1967, 1968), dvakrát získal Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča (1967, 1968) a raz sa stal najužitočnejším hráčom NHL podľa hráčskej asociácie (Lester B. Pearson Trophy - 1976). Je v Sieni slávy NHL v Toronte i v Sieni slávy slovenského hokeja.
