Sekcia

Prehradenie Dunaja – 24. október 1992

Prehradenie Dunaja, ktoré si vyžiadalo budovanie sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros vyvolalo odpor enviromentalistov i zahraničia. Záujmy novovznikajúcej Slovenskej republiky, ktorá sa opierala o platné zmluvy a medzivládne dohody bral v danej chvíli do úvahy len málokto.

Myšlienkou vystavať na Dunaji vodné dielo sa začiatkom 50. rokov 20. storočia začal zaoberať Prof. Ing. Dr. techn. Peter Danišovič, Dr. h. c. , ktorý bol v tom čase pedagógom na fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej. Pre výber optimálneho variantu tohto diela na Dunaji vypracoval potrebné vedecko-technické a ekonomické anylýzy . Boli dve alternatívy. Riečny stupeň – prehradenie Dunaja v hlavnom toku ako to je v Rakúsku a Nemecku alebo derivačný kanál s elektrárňou. Kanál mal byť mimo hlavného toku, aby sa získal rozdiel hladín a tým pádom energia pre prácu turbín (dnes je rozdiel 22 metrov).

 

Skôr ako sa začala budovať sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, mala Bratislava aj inú možnosť. „ Rakúsko malo eminentný záujem o vybudovanie vodného diela Bratislava – Wolfsthal. Výstavba bola naplánovaná na začiatok 60. rokov. Keď sa však zmenila politická situácia, tak z toho zišlo. Malo to byť na úrovni kameňolomu kúsok pod Devínom, ale to bolo o inom. Gabčíkovo je viacúčelové vodné dielo a Wolfsthal bol orientovaný iba na výrobu elektrickej energie,“ objasňuje žiak prof. Danišoviča Ing. Viliam Novák, DrSc. z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied.

Veľa dôvodov pre vodné dielo

Dôvodov prečo sa má vybudovať vodné dielo práve pod Bratislavou bolo viacero. Prioritou bolo zlepšiť plavebné podmienky. Horný tok Dunaja, zhruba po Palkovičovo má totiž charakter horského toku s vysokými rýchlosťami prúdenia . Pri Palkovičove sa to lomí a rieka nadobúda charakter nížinného toku s nízkou rýchlosťou prúdenia.  „Práve na tomto úseku dochádzalo k intenzívnej sedimentácii, ktorej výsledkom je tzv. vnútrozemská delta,“ hovorí V. Novák.  „Tá niveleta spôsobila, že sedimentoval štrk a znížila sa plavebná hĺbka, ktorá by mala byť 3,5 metra, aby tam mohli plávať lode, ktoré sú štandardné na takýchto tokoch. Bolo teda potrebné zvýšiť hladinu vody.“

Bratislava v ohrození

Slovensko malo v „budovateľských rokoch“ aj nedostatok tzv. špičkovej energie. To bol ďalší dôvod výstavby vodného diela. O nasledujúcom motíve sa veľmi nehovorilo, ale bol takisto veľmi dôležitý. Historickému centru hlavného mesta hrozila deštrukcia. Keď sa v Nemecku a Rakúsku začali na Dunaji stavať vodné diela, tak sa znížil prítok štrkopieskov do Bratislavy. Spätná erózia spôsobila, že sa niveleta dna na úrovni mesta začala znižovať. „Za posledných 50 rokov sa znížila o približne dva metre. Ak by to malo pokračovať ďalej, lebo tá rýchlosť znižovania závisela od režimu vody na Dunaji, od niekoľkých centimetrov až po dvadsať centimetrov za rok, tak bolo riziko, že sa dno Dunaja dostane do tekutých pieskov a tie začnú vytekať. Mohli by vytiecť spod mesta a mohlo by dôjsť k deformácii povrchu alebo aj k demolácii stavieb, to sa vylúčiť nedalo,“ vysvetľuje Viliam Novák.

Nefunkčné hrádze z minulých storočí

V neposlednom rade sa brala do úvahy ochrana Žitného ostrova pred povodňami. Dunaj pri Palkovičove totiž tečie nad úrovňou terénu. Varovaním bola katastrofická povodeň z roku 1965. Dvakrát sa pretrhla hrádza na Dunaji a zaplavilo polovicu Žitného ostrova. Pri vybudovaní vodného diela sa mali zrekonštruovať a znovuvybudovať hrádze, ktoré sa nemohli pretrhnúť. „V strede mali mať a majú tesniace jadro. Bol som na hrádzi pri povodniach v roku 1965. Veľmi dobre si pamätám ako to bolo. Tie hrádze boli čiastočne ešte z 19. storočia, boli veľmi jednoduché, homogénne nasypané na povrchu, založené plytko. Tam nebol problém extrémne vysoká hladina vody, ale to, že vysoká voda trvala dlho. Za tri týždne sa hrádze rozmočili a ušmykli sa, roztiekli sa. Takže rekonštrukcia sa urobila ako súčasť vodného diela. Predpokladalo sa, že pri výrobe špičkovej energie tá vlna, ktorá prejde cez turbíny prebehne cez celý tok Dunaja a mohla by, ak by neboli hrádze upravené jednoducho spôsobiť katastrofu,“ upresňuje Novák.

Studne bez vody

Dunaj vďaka spätnej erózii sústavne klesal. Hladina vody sa znížila približne o dva metre a znižovala sa aj infiltrácia vody. Zásoby podzemných vôd klesali, to bol ďalší dôvod, aby sa vybudovalo vodné dielo, ktoré by zvýšilo hladinu vody v rieke. Takisto sa mal zoptimalizovať vodný režim vo vnútrozemskej delte. Do bočných ramien sa mala priebežne dostávať voda a ekosystémy už nemuseli byť závislé iba na periodických záplavách.

Plány verzus realita

Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros sa začala stavať v roku 1977 na základe medzinárodnej zmluvy podpísanej v tom istom roku. Podľa pôvodného a spoločného zmluvného projektu sa skladala z dvoch častí: z kanálového stupňa Gabčíkovo so špičkovou elektrárňou s inštalovaným výkonom 720 MW a ročnou výrobou špičkovej energie asi 2650 GWh/rok, so zdržou, ktorej hať bola postavená pri maďarskej obci Dunakiliti v riečnom kilometri Dunaja 1842, s pravo a ľavostrannou hrádzou, ktoré siahajú od vodného diela Gabčíkovo až po Bratislavu. Vodná elektráreň Gabčíkovo má inštalovaných 8 vertikálných kaplanových turbín s maximálnou hltnosťou 5208 m3, s priemerom obežného kolesa 9,2 m, plavebné komory sú dve, ich rozmery sú 275x 34 m.

Na stupni Nagymaros urobila maďarská strana výkopové práce pre základy elektrárne. V roku 1989, pod politickým tlakom maďarského parlamentu, stavenisko opustila a koryto Dunaja bolo uvedené do pôvodného stavu. Vodná elektráren Nagymaros bola projektovaná ako vyrovnávacia, jej inštalovaný výkon mal byť 158 MW, ročná výroba energie mala byť asi 1025 GWh. Mala byť situovaná na maďarskom území v riečnom kilometri 1696 Dunaja.

Česko-Slovensko od novembra 1991 pokračovalo v budovaní diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. Stupeň Dunakility bol nahradený haťou spolu s elektrárňou s inštalovaným výkonom 25 MW v Čunove. V októbri 1992 sa na slovenskom území prehradil Dunaj, aby sa voda dostala na turbíny v Gabčíkove. V tom istom čase bolo vodné dielo uvedené do prevádzky, všetky objekty však neboli úplne dokončené. Od roku 1996 je v prevádzke aj vodná elektráreň Gabčíkovo.

Odstúpenie Maďarska od zmluvy (1992) bolo dlhé roky predmetom medzinárodného právneho sporu medzi Slovenskom a Maďarskom. Medzinárodný súdny dvor v októbri 1997 rozhodol, že oba štáty porušili právne záväzky, a vyzval ich, aby realizovali záväznú zmluvu z roku 1977, berúc do úvahy zmeny, ku ktorým došlo od roku 1989.