Rok 1965:Dunajská voda zatopila obce a mestá na južnom Slovensku

     Už začiatkom júna 1965 hladina Dunaja dosiahla výšku 7,4 metra. Spôsobili to dlhotrvajúce dažde a topenie alpských snehov. Časté dažde mali nepriaznivé účinky na stabilitu ochranných hrádzí a ich podložia, na mnohých úsekoch sa vyskytovali veľké priesaky.

Ohrozené Komárno

     Stále stúpajúca hladina Dunaja spôsobila vážnu situáciu najmä v okrese Komárno. V tomto, ako i v ďalších okresoch v povodí Dunaja sa robia opatrenia na evakuáciu rodín, prípadne výrobných zariadení. Zintenzívňujú sa tiež práce na upevňovaní hrádzí na miestach možného ohrozenia.

     Na ohrozené miesta prišli odborníci z vodohospodárskych a stavebných organizácií. Príslušníci armády a pohraničnej stráže začali zo zaplavených miest sťahovať rodiny a ich majetok. 

     V polovici júna 1965 kulminoval Dunaj v Bratislave pri vodnom stave 910 centimetrov a v Komárne mala jeho hladina ešte o niečo viac.

Pretrhnutá hrádza

     Správy o presakovaní spodných vôd sa množili. Napriek enormnému úsiliu sa nepodarilo zabrániť prietržiam hrádze. Dunaj roztrhol 80 metrov hrádze pri Patinciach 15. júna 1965. Za pár hodín bola obec pod vodou, popoludní dosiahol živel ďalšiu obec Ižu. Voda zatopila široké okolie a z Komárna urobila ostrov.

Dunaj stále stúpa

     O dva dni, 17. júna 1965 dosiahla hladina Dunaja výšku 900 centimetrov a dvíhala sa ďalej. O pol jedenástej sa pod náporom vody roztrhla hrádza medzi Číčovom a Kľúčovcom. V tom čase bola výška hladiny Dunaja 915 cm a prietok 9224 m3/s. Domy jeden po druhom padali, hustá, špinavá a zapáchajúca voda zaplavila všetko.

Hrádza povolila    

     Vo štvrtok doobeda, 17. júna, poklesol Dunaj v Gabčíkove o 12cm, v Komárne o 26 cm a v Štúrove o 8 cm. Toto výraznejšie zníženie hladiny nastalo vplyvom prietrže hrádze pri čerpacej stanici v Číčove. Pretrhnutá hrádza opäť zhoršila situáciu v tejto oblasti.

Tisícky dobrovoľníkov    

     Na zahradenie prietrže hrádze a obmedzovanie zaplavenej plochy nastúpili dnes v skorých ranných hodinách ďalšie jednotky našej armády spolu s tisíckami dobrovoľných brigádnikov z celého Západoslovenského kraja. Veľmi účinnou pomocou pri stavbe ochranných hrádzí prispeli aj bratislavskí vysokoškoláci z Univerzity Komenského, z Vysokej školy technickej a Vysokej školy ekonomickej. Vedľa obce Topolovec postavili za 6 hodín hrádzu dlhú jeden kilometer.

Doteraz nevídaná katastrofa

     Dunajská povodeň v roku 1965 spôsobila na Žitnom ostrove a Podunajskej nížine materiálne škody za viac ako tri miliardy korún. Voda zaplavila 94.000 hektárov pôdy. Zo zatopených obcí a osád bolo evakuovaných takmer 60.000 obyvateľov a 100.000 kusov dobytka. Zničených bolo 3910 domov, poškodených ďalších 6180 obydlí, zamorené boli všetky vodné zdroje z oblasti Žitného ostrova.

Tri Oravské priehrady

     Na polia, dediny a osady sa vyvalilo asi 1,1 miliardy m3 vody, čo je viac ako trojnásobok retenčného obsahu Oravskej priehrady. Len na zahatanie číčovskej prietrže sa použilo 13.000 nákladných áut kamenia, takmer 200.000 vriec s pieskom, viac ako 1500 cestných panelov a deväť vlečných člnov naložených kamením.

...to najhoršie ešte len príde

     Keď si už ľudia mysleli, že to najhoršie majú za sebou, tak sa 25. júna roztrhla ochranná hrádza pri Kollárove, ktoré leží nízko, pod úrovňou Dunaja.

Týždne pod vodou

     Boj s vodným živlom trval skoro mesiac. Protipovodňová komisia ohlásila koniec stavu ohrozenia až 8. júla 1965. Mohlo sa začať s obnovou a odstraňovaním škôd. Zaplavenému Žitnému ostrovu vtedy pomáhalo celé Československo.