Sekcia

V roku 1990 vyhodili bratislavské súsošie K. Gottwalda do vzduchu

V nedeľu 25. novembra 1990 sa jediným odstrelom podarilo pyrotechnikom definitívne odstrániť Gottwaldovo súsošie z Námestia slobody v Bratislave.

     Po roku 1989 mali ľudia už dosť rôznych symbolov a pamätníkov, ktoré im pripomínali éru komunizmu. V očakávaní „duchovnej“ slobody sa odstraňovali všetky pripomienky na bývalých potentátov.

     Od roku 1980 sa v Bratislave na Gottwaldovom námestí, dnešnom Námestí slobody týčil betónový kolos obrovského vejáru v popredí s monumentálnym kamenným súsoším Klementa Gottwalda obklopeného robotníkmi a robotníčkami. Ešte v roku 1975 na ňom začali pracovať sochári Tibor Bártfay, Juraj Hovorka a Karol Lacko v spolupráci s architektmi Virgilom Droppom, Jurajom Hlavicom a Viktóriou Cvengrošovou.

Autori vlastnej plastiky Pomníka Kl.Gottwalda, zaslúžilý umelec Tibor Bártfay a Karol Lacko. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/9. júla 1975
Kolektív výtvarníkov, zaslúžilý umelec akad. sochár Tibor Bártfay, akad. soch. Karol Lacko, ing. arch. Virgil Droppa a ing. arch. Juraj Hlavica, spolupracuje na Pomníku Klementa Gottwalda, ktorý v budúcom roku slávnostne odhalia k 80. výročiu narodenia, na námestí Kl. Gottwalda v Bratislave. Sochársko—architektonické riešenie pomníka pozostáva z centrálnej figurálnej kompozície z kameňa, okolo ktorej sú rozvinfuté deväťmetrové pilony symbolizujúce rozkvet socialistickej spoločnosti. Celkový priemer Pomníka K. Gottwalda bude 30 m, vlastná plastika bude vysoká 6 m. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/9. júla 1975

Symbolika dátumov

     Obrovský Pamätník Klementa Gottwalda bol slávnostne odhalený 13. novembra 1980. Do Bratislavy z Prahy pricestoval aj vtedajší prezident a generálny tajomník ÚV KSČ Dr. Gustáv Husák.  Táto udalosť pritiahla  stovky zvedavých Bratislavčanov.

Pri príležitosti 85.výročia narodenia popredného predstaviteľa medzinárodného robotníckeho a komunistického hnutia a nášho prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda konal sa 23.novembra v Bratislave pietny akt kladenia kytíc. Foto: archív TASR, autor V. Andor/23. novembra 1981

     O desať rokov pritiahlo súsošie na námestie opäť davy pozorovateľov. Štát sa vysporiadaval s neželanými symbolmi ich odstraňovaním. V Bratislave to dostala za úlohu mestská pamiatková organizácia Paming. Podľa jej vtedajšieho pracovníka Jozefa Tótha nebolo možné, aby sa táto masívna konštrukcia, ktorá bola zabetónovaná presunula do depozitu. Rozhodlo sa teda o jej likvidácii odstrelom. Ešte pred tým sa však zo súsošia odrezali hlavy, ktoré sa preniesli do depozitu Galérie mesta Bratislavy. Úlomky zo zdemolovaného pamätníka sa potom presunuli na Školu úžitkového výtvarníctva na Palisádach, kde slúžili na realizáciu diel jej študentov.
 

Po pyrotechnickom odstrele vyzerá námestie Slobody ako po bombardovaní. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/25. novembra 1990