Sekcia

Nová Ves nad Žitavou: Dedina hrdá na svoju históriu a tradície

Obyvatelia Novej Vsi nad Žitavou v okrese Nitra verne zachovávajú svoje tradície a robia všetko preto, aby sa mladá generácia dozvedela čo najviac o histórii svojej rodnej obce.

FOTO: Neoklasicistický kaštieľ v Novej Vsi nad Žitavou, záber z roku 1949. V minulosti patril tento kaštieľ tamojšiemu zemepánovi Jánovi Klobušickému. Foto: Archív Obecného úradu v Novej Vsi nad Žitavou.

 

Historickým klenotom obce je unikátny park s dvomi kaštieľmi

Prvá písomná zmienka o obci Nová Ves nad Žitavou pochádza z roku 1355, jej história sa však začala písať oveľa skôr. Predchodkyňou obce bola prastará osada Jovka, spomínaná v písomnej forme už v roku 1229.

V neskorších obdobiach boli v tejto dedine až tri kaštiele, z ktorých dva sú dnes zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok. V zozname sa paradoxne nenachádza najstarší z nich, barokový kaštieľ.

 „Za socializmu bol necitlivo rekonštruovaný, takže stratil svoju historickú hodnotu. Slúžil napríklad ako úradovňa policajtov, potom tu bola sýpka, liaheň kurčiat až nakoniec obchody,“ skonštatovala starostka Marta Danková. 

FOTO: Kostol sv.Tomáša Becketa v Novej vsi nad Žitavou v roku 1940. Foto: Archív Obecného úradu v Novej Vsi nad Žitavou.

Národnou kultúrnou pamiatkou je neorokokový kaštieľ z roku 1800 i neoklasicistický kaštieľ z roku 1872. Starší z nich dal postaviť barón Jozef Seréni, neoklasicistický kaštieľ patril zemepánovi Jánovi Klobušickému.

Kaštiele stoja neďaleko seba, obidve šľachtické rodiny založili okolo nich v druhej polovici 19. storočia anglický trávnik a parky so stromami. V oboch panských parkoch rástlo približne 100 druhov drevín. Návštevníci tam môžu dodnes obdivovať Borievku virgínsku, Ginko dvojlaločné, platany a tulipánovník.

V neorokokovom kaštieli v súčasnosti sídli Odborné učilište internátne, ktoré už vyše 60 rokov pripravuje na povolanie handicapovanú mládež. Kaštieľ je komplexne zrekonštruovaný, druhý kaštieľ, v ktorom je internát, čaká na svoju opravu. Obidva spravuje Krajský školský úrad v Nitre.

Obec však intenzívne zabezpečuje revitalizáciu parku. Z celkovej výmery 6,6 hektára jej patrí zhruba polovica, druhá polovica parku je vo vlastníctve štátu.

 „Podali sme už niekoľko projektov a boli sme úspešní. Podarilo sa nám dať park do poriadku a vybudovať v ňom relaxačnú zónu, detské ihrisko, lavičky. Najmä počas víkendov býva plný, využívajú ho najmä rodiny s deťmi,“ povedala starostka.  

FOTO: Stará škola v Novej Vsi nad Žitavou. Foto: Archív Obecného úradu v Novej Vsi nad Žitavou.

 

Ľudia veria liečivej sile vody z novianskej Studničky

Niekoľko tisícok ľudí putuje každoročne k Studničke pri obci Nová Ves nad Žitavou. Veriaci nielen zo širokého regiónu, ale aj zo všetkých kútov Slovenska sa na mieste zasvätenom Panne Márii Kráľovskej stretávajú koncom augusta.

Podľa legendy sa na tomto mieste zjavila v roku 1860 miestnemu pastierovi oviec postava panny v bielom rúchu s dieťaťom v náručí. V druhej ruke držala paličku a dotýkala som ňou zeme. Keď o chvíľu prišiel pastier k miestu, kde videl postavu, z prameňa tiekol výdatný prúd čistej vody. Ľudia uverili, že voda má zázračné účinky a lieči chorých.

Vedľa prameňa tamojší veriaci postavili drevený stĺp a umiestnili naň sošku Panny Márie Lurdskej. Neskôr postavili farníci nad prameňom malú kaplnku z kameňa.

 

FOTO: Studnička - pútnické miesto veriacich v Novej Vsi nad Žitavou v roku 1938. Foto: Archív Obecného úradu v Novej Vsi nad Žitavou.

 

„Po prvej svetovej vojne sa tam chodili chlapi, ktorí sa vrátili z vojny, pomodliť. Zasadili na mieste lipy z vďačnosti, že sa vrátili živí a zdraví,“ opísala histórii pútnického miesta starostka Marta Danková. 

Vodu z prameňa si chodia naberať ľudia zo širokého okolia. Aj dnes veria, že im pomôže pri liečení rôznych chorôb. A vyliečení prejavujú svoju vďačnosť umiestnením ďakovaných tabuliek v bezprostrednej blízkosti prameňa.

V období socializmu zakázal totalitný režim organizovať púte veriacich k Studničke. Tí však navštevovali toto miesto individuálne. Po revolúcii v roku 1989 sa začalo s oživovaním areálu. V roku 1993 vznikol dobrovoľný spolok Mariánska púť, ktorý sa doteraz venuje revitalizácii Studničky.

 

FOTO: Studnička - pútnické miesto veriacich v Novej Vsi nad Žitavou v roku 1938. Foto: Archív Obecného úradu v Novej Vsi nad Žitavou.

 

„Zaujímavosťou tohto spolku je, že ho tvoria len muži. Je to nezvyklé, pretože zvyčajne v dobrovoľníckych spolkoch bývajú aj ženy. No v tom našom sú samí muži,“ skonštatovala starostka. 

Členovia spolku sa podieľajú na organizovaní dnes už štvordňových augustových pútí, ktoré navštevujú ľudia z celého Slovenska. Pred začiatkom slávenia vztýčia tri zástavy – pútnickú, pápežskú a slovenskú. Studnička v Novej Vsi nad Žitavou je od roku 1996 zaznačená na mape Mariánskych pútnických miest Slovenskej republiky.

 

FOTO: Roľníci z Novej Vsi nad Žitavou oddychujú a zabávajú sa po náročnom dni pri mláťačke obilia v roku 1935. Foto: Archív Obecného úradu v Novej Vsi nad Žitavou.

Miestni dôchodcovia vytvorili pre deti múzeum

Bohatú históriu Novej Vsi nad Žitavou sa rozhodli zachovať pre budúce generácie miestni dôchodcovia. V spolupráci s obecným úradom založili múzeum, ktoré dokumentuje život dediny v minulých storočiach.

Staré náradie, nástroje priniesli miestni obyvatelia, ktorí ich našli vo svojich stodolách na pôjdoch, pri prestavbe domu. Venovali ich múzeu, ktoré takto verne zachytáva históriu ich rodiska.

Múzeum navštevujú najmä deti zo základnej i materskej školy. Dôchodcovia ich ochotne prevedú exteriérovou aj interiérovou časťou, kde im ukážu exponáty a zároveň vysvetľujú, ako sa používali. Okrem toho majú možnosť prostredníctvom dobových fotografií vidieť ako žili ich predkovia.

 

 

K najstarším exponátom múzea patria kováčske mechy, ktorých vek odhadujú na 150 rokov. K zaujímavým exponátom patria žatevné vence. Typické pre túto dedinu boli vence v tvare domčekov so strieškou. Pyšní sú však aj na miestny kroj.

„Novoveské kroje sú celkom iné ako kroje okolitých obcí a sú najkrajšie v regióne. Od tých v okolí sa odlišujú vysokými čepcami. My ich máme tri druhy, vyšívané, číkové a granátové,“ tvrdí predsedníčka Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v obci Etela Uhrecká.

Čepce sa v zadnej časti zbiehali do mašle, podľa ktorej sa dalo zistiť, či je žena bohatá alebo chudobná. „Čím viac mala vzadu naskladaných vrstiev mašle, tým bola bohatšia,“ tvrdí Uhrecká.

Zaujímavosťou je aj nová tradícia, ktorú založil  tamojší rímskokatolícky farár. Ten pred nedávnom navrhol veriacim, aby vždy na sviatok Troch kráľov prišli do kostola v krojoch. Tento rok už prišla v krojoch asi polovica ľudí.