Sekcia

Rok 1954: Maríková vtedy a dnes

Vláda ľudu prináša svoje výsledky. Kedysi bolo na Slovensku veľké vysťahovalectvo. Dnes si obyvatelia obcí stavajú zo svojich platov nové domy.

 

     "Celonárodná diskusia o návrhoch zákonov o národných výboroch, v ktorej odznelo desaťtisíce pripomienok, ukázala, ako sa náš ľud živo zaujíma o prácu národných výborov. Občania podávali pripomienky, aby zlepšili prácu svojich vlastných orgánov vo vedomí, že od ich činnosti závisí vzrast bohatosti a spokojnosti mesta, obce.

     V nejednom diskusnom príspevku spomenuli naši občania aj neradostný život v minulosti a porovnávali ho s krásnym dneškom. Tak si v celonárodnej diskusii náš ľud znovu pripomenul biedu života v kapitalistickom zriadení a porovnal svoje okolie z dôb šafárenia richtárov, notárov a komisárov s dneškom - s radostnejším a bohatším životom v slobodnej, k socializmu kráčajúcej vlasti.

     To málo, čo vykonal režim grófov a fabrikantov za desiatky rokov na jednej strane a radostné výsledky, dosiahnuté za vlády ľudu na druhej strane - to vidno presvedčivo aj v obci Maríková", píše sa v archívnej správe TASR.

Občania Maríkovej si radi a s hrdosťou spomínajú na svojho učiteľa, na hrdinu Sovietskeho zväzu kpt. Jána Nálepku, ktorý vštepoval mladým i starým Maríkovčanom vieru v lepší život. Na obrázku je škola, v ktorej hrdina ZSSR kpt. Ján Nálepka vyučoval. Foto: archív TASR, autor I. Gašparík/18. februára 1954
Dnes sa maríkovská mládež pripravuje do radostného života v novej, modernej, priestrannej škole, ktorú v oslobodenom štáte postavila vláda ľudu. Foto: archív TASR, autor I. Gašparík/18. februára 1954

 

     Roky predmníchovskej republiky, boli pre Maríkovú rokmi biedy, utrpenia a vysťahovalectva. Bieda chudobného pracovitého ľudu rástla i tu, v obci Považskobystrického okresu, roztiahnutej zo široka pod strmými vrchmi Javorníkov na 105 lazoch.

     Na celom Slovensku vzrastali dôsledky krízy kapitalistického hospodárenia. Rástla nezamestnanosť, bieda, hlad, vysťahovalectvo. Viac ako 200 Maríkovčanov utekalo pred smrťou a hladom do Francúzska a ďalšie stovky živorili v Nemecku a inde za hranicami. Ľud v Maríkovej živoril v drevených dusných chatrčiach. Deti chodili - aj to len v zime, keď nepomáhali rodičom pri zárobkoch - do malej drevenej dusnej školy. Dnes sa maríkovská mládež pripravuje do radostného života v novej modernej, priestrannej škole, ktorú v oslobodenom štáte postavila vláda ľudu.

     V predmníchovskej republike boli v celom Považskobystrickom okrese iba traja lekári. V obciach lekárov nebolo. V roku 1932 zo 186 živonarodených detí v Maríkovej zomrelo 48. Ešte v roku 1941 zomrelo niekoľko sto ľudí ako obete týfovej nákazy. Tak sa starali o ľud a jeho zdravie náčelníci, notári a komisári. A dnes? Dnes majú aj v Maríkovej ústav národného zdravia! Dnešní Maríkovčania sa už rodia v hygienickej pôrodnici. Stará sa o nich zdravotnícky personál pod starostlivým vedením lekárov. V uplynulom roku zomrelo zo 120 novonarodených Maríkovčanov len päť", uvádza archívna správa TASR.

Nový ústav národného zdravia v Maríkovej. Foto: archív TASR, autor I. Gašparík/18. februára 1954
Dnešní Maríkovčania sa rodia v hygienickej pôrodnici. Stará sa o nich zdravotnícky personál pod starostlivým vedením lekárov. V uplynulom roku zomrelo zo 120 novonarodených Maríkovčanov len 5 a v pôrodnici narodení žijú všetci. Šťastne sa usmieva aj nová mamička Margita Hudeková. Foto: archív TASR, autor I. Gašparík/18. februára 1954
Kedysi chodievali z Maríkovej do mesta na úrad pešo iba v lete, aby nedrali topánky aj bosí a obuli sa len v meste. Dnes ich vozia do mesta a spojenie v tejto na dvadsiatich kilometroch rozloženej obci, obstarávajú autobusy ČSAD. Foto: archív TASR, autor I. Gašparík/18. februára 1954