Kultúra

Dušan Tarageľ je laureátom viacerých hereckých ocenení

Dňa 30. januára 1948 sa v Pribyline narodil divadelný a filmový herec Dušan Tarageľ, ktorý je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.

Dušan Tarageľ patril najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia k vtedajšej hereckej elite. Počas svojej bohatej kariéry stvárnil množstvo zaujímavých postáv, či už v divadle, v televíznych inscenáciách alebo vo filmoch.

Študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Ihneď po absolutóriu (1971) sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla.

D. Tarageľ spočiatku stvárňoval najmä chlapčenské postavy, ktoré obohatil svojskou komediálnosťou. Vo vážnom repertoári zaujal psychologicky prepracovanými kreáciami, vyznačujúcimi sa verbálnou kultivovanosťou prejavu. Patrili medzi ne okrem iných najmä postavy Nikolaja (Vojna a mier), Petra Sokolova (Poslední) a Fernanda (Leto v Nohante).

V 80. rokoch 20. storočia sa paleta Tarageľových postáv rozšírila o zložité typy, ktoré pod povrchom bodrosti skrývali rôzne charakterové deformácie, napríklad prednosta pošty (Revízor), Figaro (Figarov rozvod), Andrej Prozorov (Tri sestry), Pistol (Henrich IV.) a iné. Účinkoval tiež v najslávnejšej veršovanej heroickej komédii Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu, v hre Victora Huga Kráľ sa vracia či v hre Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon.

Prvý raz udelili ceny Zväzu slovenských dramatických umelcov za umeleckú tvorbu v televízii. Odovzdal ich podpredseda ZSDU Dalibor Heger v bratislavskom Divadelnom klube. Laureáti cien v rozhovore, zľava K. Machata a Dušan Tarageľ, člen SND, ktorému udelili Cenu Jána Borodáča. Foto: archív TASR, autor Ľ. Grešner/20. júna 1974

Významnejšiu hereckú príležitosť dostal D. Tarageľ v dráme Keby som mal dievča (1976), hral aj vo filmoch Stratená dolina (1976), Hodiny (1980), Otec (1981) a Návrat Jána Petru (1984). Jeho rozsiahlu televíznu filmografiu tvoria okrem mnohých ďalších známe tituly Meridián (1975), Sváko Ragan (1976), Louis Pasteur (1977), Vianočné oblátky (1977), Jennie Gerhardtová (1979), Na skle maľované (1980), Chlap prezývaný Brumteles (1982), Jahňa chudobného (1992) alebo Chaos (2000).

Vďaka svojim výkonom si Dušan Tarageľ vyslúžil niekoľko hereckých ocenení. Za divadelnú postavu Luncha v hre Gavalieri mu v roku 1975 udelili Cenu Janka Borodáča. Cenu Literárneho fondu dostal dvakrát v rokoch 1975 a 1995, v roku 1976 získal Cenu za herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch za filmovú postavu Vlada v hre Keby som mal dievča. Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo si prevzal v roku 2011.