Sekcia

Rok 1959: Zber chmeľu na prvej povojnovej chmeľnici v Častkovciach

Po druhej svetovej vojne postavili v Častkovciach (1956) , okres Nové Mesto nad Váhom prvú slovenskú chmeľnicu.

 

     V týchto dňoch sa začal na oddelení Štátneho majetku v Častkovciach zber chmeľu. Je to zatiaľ jediná chmeľnica na Slovensku na rozlohe dvoch hektárov. Úroda chmeľu je pomerne dobrá, zo štvrť hektára nazbierali takmer 400 vertelov (štvrtiek).

Pohľad do prvej chmeľnice na Slovensku, kde sa už začal zber chmeľu. Foto: archív TASR, autor K.Cích/21. augusta 1959
Pracovníčka štátneho majetku Božena Cagalová pri sťahovaní chmeľového porastu z drôtu. Foto: archív TASR, autor K.Cích/21. augusta 1959
Pracovníčky štátneho majetku Anna Jurigová a Františka Halienková pri zbere chmeľu. Foto: archív TASR, autor K.Cích/21. augusta 1959

 

     Prvé zmienky o pestovaní chmeľu na území Slovenska pochádzajú zo 16. storočia. Najznámejšími lokalitami boli Spiš, Vyšný Kubín, Hájniky, Kremnička, Ladomierska Vieska, Trubín, Radobica, Bardejov a i.

     Výhodným obchodným artiklom sa chmeľ stal až v 19. storočí, keď ho na Dolnej zemi, v okolí Báčky začali pestovať slovenskí prisťahovalci. V bývalom Uhorsku to bola najvýznamnejšia chmeliarska oblasť. Keď sa po vzniku Československa (1918) začali na územie Slovenska vracať prví repatrianti z územia bývalej Juhoslávie, začal sa chmeľ pestovať aj v okolí Galanty, Trnavy a Piešťan.

     Prvé úspechy pribrzdila hospodárska kríza a neudelenie ochrannej značky. Chmeľ bol síce kvalitný, ale predával sa lacnejšie ako český, čo spôsobilo postupný zánik slovenských chmeľníc. Ich opätovné zriadenie nastalo až po druhej svetovej vojne v okolí Trebišova, Trnavy, Topoľčian a Trenčína.

 

Pracovníčka štátneho majetku Františka Pytlíková má radosť z peknej úrody chmeľu, ktorý sa na Slovensku začal prvý raz pestovať. Foto: archív TASR, autor K.Cích/21. augusta 1959