Sekcia

Vždy pripravení na prázdniny v pionierskom tábore

V časoch socializmu bol pre mnohé deti pioniersky tábor neodmysliteľnou súčasťou letných prázdnin.

Na dobrodružné leto bez rodičov, výlety, ubytovanie v chatkách či stanoch, sa väčšina detí tešila. Pionierske tábory však boli aj o slávnostných nástupoch v uniformách, salutovaní a zoznamovaní sa s priateľmi zo socialistických krajín.

Pionierske tábory boli v čase socializmu neoddeliteľnou súčasťou organizovaných voľnočasových aktivít výchovno-vzdelávacieho systému. Ten v prvom rade poskytoval pracujúcim možnosť postarať sa o ich ratolesti v čase prázdnin, zatiaľ čo oni mohli pokojne chodiť do práce.

 

FOTO: Vyše 100 našich a 20 fínskych pionierov bude dlho spomínať na radostné dni prázdnin, strávené v Medzinárodnom tábore mieru v Detskom raji vo Vysokých Tatrách. Pionieri Vladimír Priputen, Igor Višvader a František Wolfli ako táboroví trubači radi si zanôtili na svojích nástrojoch, len sa tak hora ozývala. Ich umenie ich urobilo stredobodom záujmu ostatných pionierov. Foto: Archív TASR, autor J. Kočiš, 13. septembra 1954

 

Tábory organizovali pionierske domy, spoločenské organizácie a socialistické odbory, ktoré museli fungovať v každom závode či organizácii. Rady Revolučného odborového hnutia v podnikoch už od skorej jari pripravovali rekreáciu pre deti. Kupoval sa materiál, pripravoval sa program a robil sa aj výber funkcionárov tábora a vedúcich pionierskych oddielov.

„Od svojich 19 rokov som chodievala do tábora ako pionierska vedúca. Vybavil  mi to niekto z rodiny, aby som si zarobila. Bolo to lepšie ako ísť robiť na družstvo. Bola som vysokoškoláčka a už marci ma zavolali do nitrianskeho podniku , ktorý organizoval tábor, na pohovor. Nebola to nejaká veľká skúška, ale nejaké veci okolo Socialistického zväzu mládeže na pretrase boli. A ešte ma upozornili, aby som si nezabudla zobrať zväzácku rovnošatu,“ spomína si Andrea na začiatky 80. rokov.

 

FOTO: V malebnom prostredí Vinianskeho jazera pod úbočiami Vihorlatu zriadili v tomto roku pre deti zamestnancov z chemického priemyslu na Slovensku pioniersky tábor v ktorom sa v troch turnusoch vystrieda dovedna 351 detí. Záber z Pionierskeho tábora J. Fučíka pri Vinianskom jazere, v ktorom sú deti pracujúcich z chemického priemyslu z celého Slovenska. Deň v tábore končí spustením vlajky, a vyhodnotením. Na obrázku oddielový vedúci podávajú hlásenie. Foto: Archív TASR, autor F. Sivák, 13. augusta 1959

 

Slávnostné nástupy v rovnošatách boli neoddeliteľnou súčasťou letných táborov. Každý oddiel mal nielen svojho vedúceho, ale i predsedu. Ten musel na slávnostnom otvorení tábora po vztýčení vlajky odrecitovať formulku o pripravenosti pionierov tráviť leto zmysluplne a s radosťou.

V rovnošatách prirodzene musel byť aj dozor. To boli väčšinou vysokoškoláci, ktorí boli členmi zväzu mládeže. A poriadok musel byť aj vo vedení pionierskeho tábora. Hoci už väčšina z týchto ľudí oficiálne opustila rady SZM, nechali si na krku uviazané červené pionierske šatky, aby aspoň na slávnostných nástupoch ladili s davom.

„Bola to skôr zábava a niekedy to skutočne vyrezalo smiešne. Predovšetkým na záverečnom ceremoniáli. Viete si asi predstaviť ako vyzerali tie pôvodne čisté rovnošaty po dvoch a v našom prípade až po troch týždňoch,“ dodáva Andrea.

 

 

Našťastie demonštrácia k príslušnosti k davu a predovšetkým oddanosti vládnucej strane sa v pionierskych táboroch vyjadrovala len pri niekoľkých príležitostiach. Podstata celého programu tábora a organizovaného trávenia voľných chvíľ  mala klasickú náplň. Boli ňou vychádzky do prírody, šport, zábava, podpora záujmovej činnosti a súťaže.

Vedenie táborov i samotných pionierskych oddielov nezabezpečovali nijakí politickí fanatici, ale normálni ľudia – učitelia, vysokoškoláci , jednoducho tí, ktorých bavila práca s deťmi. Tábory sa stali príležitosťou na nadviazanie nových priateľstiev, pričom mnohé vydržali až na celý život. Išlo hlavne o partie vedúcich, ktoré spolupracovali aj niekoľko rokov. A netreba opomenúť, že mnohí si v pionierskom tábore našli svoju prvú tú tínedžerskú lásku.

 

FOTO: V pionierskom tábore Trenčan pri Moravskom Lieskovom, okres Trenčín trávi v prvom prázdninovom turnuse radostné chvíle 187 detí, zväčša z Bratislavy. Ich pobyt spestrili výlety do Trenčianskych Teplíc a Piešťan, večery pri táboráku, estrády a športové sútaže. Hurá na výlet. Foto: Archív TASR, autor V. Přibyl, 20. júla 1963

 

Bohatosť programu a materiálne zabezpečenie tábora súviselo s jeho ideovým zámerom. Iné to bolo na stanovačkách v prírode, iné v táboroch s dennou dochádzkou, v krátkych týždňoch turnusoch či dlhých 21-dňových pobytoch. Rozdiely samozrejme boli aj v zabezpečení bežných a takzvaných medzinárodných táboroch.

Na tých medzinárodných sa organizátor chcel predviesť a teda aj podmienky boli tomu prispôsobené. Ak robil tábor nejaký podnik reštauračných služieb, mali deti tovar od výmyslu sveta, dokonca aj taký, aký nevideli v obchodoch. Ak poľnohospodárske družstvo, prišli táborníci domov ťažší o niekoľko kilogramov.

 

FOTO: Takmer 250 detí valciarov, zlievačov, vysokopeciarov a ostatných pracovníkov hutníckeho kombinátu Východoslovenských železiarní trávi prázdniny v rekreačnom stredisku kombinátu v Zlatej Idke. V peknom prostredí zelených hôr majú pionieri tie najlepšie podmienky na zotavenie. Foto: Archív TASR, autor G. Bodnár, 5. augusta 1966

 

Organizovanie pionierskych táborov sa stalo sofistikovanou záležitosťou. Podniky a organizácie stavali rekreačné zariadenia výlučne za takýmto účelom. Po celej republike boli chatové, murované či stanové tábory. Medzi tie známe patrili napríklad Čaradice, ktoré vlastnil podnik Calex Zlaté Moravce s vlastnými ihriskami a kúpaliskom, alebo veľký tábor Skaličan pri Skalici, pioniersky tábor v Jahodnej v okrese Dunajská Streda, Kunerád, či pioniersky tábor v Kysak-Brezie na východe republiky.

 

FOTO: V krásnom prostredí pionierskeho tábora Radostná mladosť v Tepličke pri Krupine trávi svoje školské prázdniny 168 detí zamestnancov ČSD, ČSAD Zvolen, VŠLD, Bučiny, Štátnych, lesov Vígľaš a ďalších závodov okresu Zvolen. Foto: Archív TASR, autor Dubovský, 09. augusta 1966

 

Nebolo nezvyčajné, že v tábore sa stretli aj deti zo štyroch krajín. Najčastejšie prichádzali pionieri zo Sovietskeho zväzu, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky. Na území bývalého ZSSR dokonca vznikol veľký medzinárodný pioniersky tábor, do ktorého sa dostali pionieri iba za odmenu. Dnešní päťdesiatnici si ho pamätajú pod menom Artek.

 

 

FOTO: Pioniersky tábor Mier Slovnaftu v Chtelnici patri k najmodernejším detským rekreačným zariadeniam v Západoslovenskom kraji, V šesťdesiatichdeviatich štvorposteľových a troch väčších murovaných chatkách sa počas letných prázdnin vystrieda takmer sedemsto pionierov v troch turnusoch. Vzorne sa o nich stará dvadsaťdeväť výchovných pracovníkov, tri zdravotnícky a dalších dvadsaťtri prevádzkových pracovníkov. Pozri sa, prišiel mi list od kamarátky. Foto: Archív TASR, autor P. Šimončík , 20. júla 1976

 

Za zmienku v prípade týchto táborov stojí aj skutočnosť, že v čase existencie rozvinutej socialistickej spoločnosti, nebol pre rodičov finančne nákladný. Náklady platili podniky a odborová organizácia a na rodičoch zostal len nejaký doplatok. V prípade priemerného dvojtýždňového tábora (nie stanového) do 200 korún za všetko.

 

 

FOTO: Takmer sedemsto detí sa vystrieda cez tohtoročné prázdniny v pionierskom tábore Slovnaftu v Chtelnici. Súčasťou programu každého turnusu sú športové a branné hry, pionierska olympiáda, karneval, výlety do okolia a mnoho ďalších podujatí. Vzornú starostlivosť pedagogického a prevádzkového kolektívu dokumentuje fakt, že pioniersky tábor Mier je už po niekoľko rokov hodnotený Slovenskou odborovou radou ako najlepší na Slovensku. Foto: Archív TASR, autor V. Andor, 8. augusta 1979

 

Rovnako však netreba zabudnúť aj na tých, ktorým sa tejto vymoženosti nedostávalo. Prirodzene deťom občanov, ktorí boli nepohodlní pre vtedajší režim sa väčšinou takéto ponuky do táborov neposielali.

Boli však aj takí, ktorí sa do tábora nedostali pre nedostatok miesta. A nemálo bolo aj tých, ktorí si jednoducho nevedeli predstaviť svoje prázdniny v takejto, dá sa povedať zviazanej forme. Vzácnu príchuť mali pionierske tábory hlavne pre mestské deti.

 

FOTO: Väcšina z 1700 detí zamestnancov VSŽ Košice, ktoré sa pocas leta rekreovali v pionierskych táboroch, sa zotavovali vo vlastných podnikových zariadeniach. Deti rozoznávajú stromy podla listov, ktoré nazbierali pocas vychádzky v lesoch okolo tábora. Vlavo vedúca oddielu Petronela Párová a vpravo Jolana Barabašová. Foto: Archív TASR, autor J. Veselý, 5. októbra 1988