Vlachovo: V obci sa kedysi vyrábalo drevené uhlie

Bola to pôvodne banícka osada. Traduje sa, že ju založili Nemci, keď postupovali po rieke Slaná a hľadali ložiská rudy. V obci sa dodnes nachádzajú ešte zachované niektoré vstupy do baní ako napríklad medenej a niektorých báň na železnú rudu," uviedol starosta obce Peter Pakes.

Názov obce sa niekoľkokrát menil. "Nemecký názov Lampertsdorf pravdepodobne vyplýval z názvu bane Lampert, čo bol obvyklý spôsob pomenovania osád založených v blízkosti ťažby. Pomaďarčený bol na Lampertfalva. Neskôr bol zavedený názov Alahapataka, v roku 1824 to bol názov Osada Wlachow, ktorý opäť pomaďarčili na Oláhpatak. Tento názov trval až do roku 1920, keď už v novovzniknutej Československej republike dostala obec názov Vlachov a až v roku 1946 terajší názov Vlachovo," vysvetlil starosta.

V súvislosti s rozmáhajúcou sa hutníckou výrobou v 18. a 19. storočí bola v obci značne rozšírená výroba dreveného uhlia pre hutnícke účely. "Drevené uhlie furmani odvážali do huty Karol, prípadne až do hút na severe dnešného Maďarska," priblížil Pakes.

Spracovaním železa, kovaním zbraní a dokonca aj zvonolejárstvom sa zaoberala prevádzka hámra, kováčskeho stroja - buchara na vodný pohon. "Objekt bývalej huty Karol v lokalite nazývanej Vlachovská Maša je v súčasnosti chránenou národnou technickou pamiatkou," priblížil starosta.

Dominantou obce Vlachovo je kaštieľ, ktorý kedysi patril Andrássyovcom. Tento rod pôsobil na Gemeri a okrem Betliara vlastnil kaštieľ i v tejto obci. "Kaštieľ slúžil ako obecný dom, keď si ho občania od grófa kúpili za vtedajších 100.000 československých korún. Poskladali sa a kúpili ho," povedal starosta.

Budova bola v žalostnom stave, keďže za prvej Československej republiky v rokoch 1922 až 1923 slúžila aj ako vojenské kasárne. "Časť priestorov sa využívala aj ako malá sála s javiskom, kde sa každoročne konali predstavenia ochotníckeho divadla. Začiatkom päťdesiatych rokov dostal kaštieľ nové oficiálne pomenovanie kultúrny dom, tak ako všetky ostatné budovy v republike, určené na kultúrno-spoločenské účely," priblížil Pakes.

Obec dala kaštieľ kompletne zrekonštruovať v roku 2004 z fondov Európskej únie. "V súčasnosti slúži ako kultúrny dom pre spoločenské podujatia, svadby, schôdze, zasadania a konferencie. Máme v ňom zriadenú spoločenskú sálu, takisto aj poľovnícky salónik a nachádza sa v ňom aj expozícia zo života obce," povedal starosta.

Tá je podľa jeho slov rozdelená na dve časti. Jedna z nich približuje históriu baníctva. "Sú tam predmety, ktoré niekedy baníci používali, fotografie a mapy baní, ktoré sú v našom katastri. V druhej časti sú poľnohospodárske nástroje, nástroje do domácnosti, kroje a je tam aj miestnosť, ktorá vyjadruje, ako bola kedysi zariadená kuchyňa v starom dome," dodal Pakes.

V strede obce sa nachádza prírodný skalnatý útvar, ktorý miestni volajú "skauka". "Nevieme, ako vznikol. V minulosti na vrchu tejto skaly mala grófka Andrássyová malý altánok, takú malú vyhliadku. Z  brala sa dívala na celú obec, na svojich poddaných. Zachoval sa tam kríž na pamiatku. V roku 2009 sme vytesali do brala skalnaté pódium, na ktorom sa konajú rôzne folklórne vystúpenia," uviedol starosta Pakes.

Rod Andrássyovcov bol podľa slov starostu technicky zdatný. Svedčí o tom kamenná ľadovňa, ktorá sa neďaleko kaštieľa dodnes zachovala.

"Slúžila na uskladnenie ulovenej zveri. Z blízkych rybníkov si Andrássyovci s pomocou sluhov nosili do nej v zime ľadové kryhy. Narezali ich, na vozoch ich doniesli a následne na tom uskladňovali mäso," vysvetlil starosta.

V spodnej časti mali na ľadových kryhách uloženú zverinu. "V hornej časti mali stoly, zvykli tam vraj aj hodovať páni, keď prišli z poľovačiek," prezradil Pakes.

Rybníky, odkiaľ do ľadovne nosili ryby, si dali postaviť Andrássyovci. Dnes patria Slovenskému rybárskemu zväzu a využívajú ich rybári z celého okolia. "Andrássyovci využili polohu tohto miesta. Bola tu pri údolí rieky Slanej taká výhodná poloha, pekná rovinka," doplnil Pakes.

Rybníky časom zanikli, prostredie bolo zarastené. V 70. rokoch sa rybári pustili do ich obnovy. "Ročne nasádzame asi jednu tonu kapra, a tiež šťuky a zubáče. Teraz to patrí Slovenskému rybárskemu zväzu v Rožňave. Chodia sem aj domáci, guláš uvariť, alebo slaninku opiecť, je to taká oddychová zóna,“ vysvetlil hospodár rybníkov Vladimír Hronec.

Obec Vlachovo má v súčasnosti 860 obyvateľov. Obec chce podľa jeho slov prostredníctvom štrukturálnych fondov či štátnej pomoci zrekonštruovať spoločenský klub obce a budovu obecného úradu. "Samozrejme trápia nás dosť už rokmi zdevastované miestne komunikácie. Pomaly aj tie opravujeme v rámci možností. Nedávno sme zrekonštruovali základnú školu, kde boli vymenené okná a strecha," priblížil starosta.

Verí, že obnovia i letné kúpalisko, ktoré v obci majú. Momentálne je však v rekonštrukcii.

Zdroj: TASR, Obec Vlachovo

Prečítajte si ďalšie články uverejnené v rubrike Dedina vtedy